Šalát s mozzarelou

Mozzarela je syr, ktorý sa predáva v sáčku spolu so srvátkou. Väčšinou sa jedná o syr vo veľkosti niečoho medzi pingpongovou a tenisovou loptičkou. Stretol som sa už aj s balením, v ktorom sa nachádzali syrové guľôčky vo veľkosti čerešne. Mozzarela je jemný a chutný syr. Trochu mi pripomína neúdenú nakladanú parenicu. Tento druh syra je ideálny na prípravu šalátov. Čo na takýto šalát potrebujeme?

1 x balenie mozzarely
1 x zelená cibuľka alebo pór
2 x paradajka
5 x oliva (ideálna je čierna)
1 x šalátové korenie
1 x tatárska omáčka

Cibuľku, paradajku a olivy pokrájame, pridáme pokrájanú mozzarellu, šalátové korenie, polievkovú lyžicu tatárskej omáčky a premiešame. Šalát je hotový.

Rada pre začiatočníkov: Do šalátu môžme pridať taktiež za dve hrste odvarenej a vychladenej cestoviny. V tomto prípade do šalátu pridáme ešte jednu až dve polievkové lyžice tatárskej omáčky (podľa chuti alebo podľa množstva cestoviny). Výbornú večeru máte hotovú :D

Stroganov

Čudný názov, čo? Ale chutné jedlo. Čo potrebujeme? Potrebujeme:

1 x olej
1 x cibuľa
1 x mäso (pôvodne hovädzie, ale môže byť aj kuracie)
1 x kečup
1 x horčica
1 x kyslá uhorka
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie
1 x smotana na varenie

Takže. Cibuľu prekrojíme na polovicu v smere rastu a potom obe polovice pokrájame na asi milimeter dlhé pásiky, taktiež v smere rastu. Tieto pásiky popražíme do sklovita na oleji. Medzitým pokrájame mäso na pásiky. Mäso môže byť hovädzie (originálny stroganov), ale i bravčové, či kuracie. Kuracina sa nám najrýchlejšie spraví, takže preferujem kuracinu. Mäso opražíme spolu s cibuľou, môžeme podliať vodou a nechať dusiť (hlavne pri hovädzine). Potom pridáme kávovú lyžičku horčice a kečupu a pokrájanú kyslú uhorku. Dochutíme čiernym mletým korením a soľou. Prípadne vegetou. V prípade núdze môžeme zahustiť múkou opraženou na masle. Nakoniec pridáme smotanu na varenie a poriadne premiešame. Stroganov je výborný s ryžou alebo cestovinou, hodí sa však aj k zemiakom. Dobrú chuť. :D

Ovocno-zeleninový šalát

V dnešnej dobe nie je prístup k rôznym potravinám taký ťažký, ako tomu bolo v minulosti. Netreba chodiť ďaleko, stačí skočiť takých tridsať rokov do minulosti. Za čias Československa a zlatého socializmu sa k nám dovážali potraviny iba zo socialistických štátov. Nebolo to toľko druhov potravín ako je tomu dnes. Za určitou potravinou bolo potrebné čakať a dostali ste sa k nej iba za predpokladu, že ste mali známosti. V tej dobe tu boli populárne kubánske pomaranče, sám si pamätám na prvé kiwi, ktoré som získal protekčne. Datle a figy sa dali zohnať iba pred Vianocami... Ani nebudem pokračovať. Iba pred nedávnom som zistil, že v Tescu predávajú tri druhy grepov (originál, pink a sweet), dva druhy toniku (originál a ginger), nápojov s označením Niečo-cola od výmyslu sveta, dokonca je možné kúpiť grep-gigant s názvom pomelo (podľa mňa najlepšia voľba). Ako dobre, že žijeme v dobe, v akej žijeme. :D Moje retro zamyslenie malo smerovať k tomu, že dnes už nie je problém dopracovať sa k rôznym druhom tovaru, stačí mať na to finančné prostriedky. Z doby zlatého socializmu je tento recept na ovocný šalát, ktorý som musel (väčšinou nasilu) jesť v čase môjho detstva. Čo potrebujeme?

1 x jablko
1 x pomaranč
1 x banán
1 x škoricový cukor

Ovocie pokrájame na kocky a vymiešame so škoricovým cukrom. K tomuto šalátu mám dodnes silnú apatiu, ale mnohí ľudia ho chvália. Ja si nemôžem pomôcť... A práve preto som vymyslel nový druh, ktorý je omnoho chutnejší. Potrebujeme:

1 x jablko
1 x grep
1 x mandarinka
1 x mrkva
1 x vanilkový cukor (niekedy označovaný ako vanilínový cukor)

Príprava je jednoduchá. Ovocie pokrájame na kocky, mrkvu najemno postrúhame na strúhadle a vymiešame spolu s vanilkovým cukrom. Šalát je hotový, zdravý a navyše chutný. :D Dobrú chuť...

Plnené kukuričné tortilly

Čo je to tortilla? Tortilla je kukuričná placka pôvodom zo španielskej kuchyne, ktorá sa španielskymi dobyvateľmi dostala do Ameriky a uchytila sa hlavne v Mexiku. My so Zuzkou sme sa k tortillám dopracovali vďaka obchodnému domu Tesco, ktoré máme hneď pod blokom. Tortilly sa predávajú v igelitovom balení, myslím, že po piatich kusoch. Tortilu je možné stočiť do rolky podobne ako palacinku, ale je možné preložiť časť okraja a vytvoriť tak kornútok. Práve takéto kornútky je možné naplniť rôznymi šalátmi podobne ako pittu. Ja som sa rozhodol naplniť tortilly mletým mäsom. Pomleté mäso som popražil na oleji a cibuli, zmes som dochutil soľou a korením, pridal som k tomu všetkému kečup a strúhaný syr. Tortillu som natrel tatárskou omáčkou a prikryl šalátovým listom. Potom som vytvoril kornútok, ktorý som naplnil už spomínaným mäsom. Bolo to výborné. Môžem iba odporúčať. :D

Ryžová kaša

Toto jedlo mám osobne veľmi rád. Je to skôr dezert ako hlavné jedlo, ale dokáže kvalitne zasýtiť. Na prípravu potrebujeme:

1 x ryža
1 x mlieko
1 x cukor
1 x soľ
1 x maslo
1 x kakao alebo granko

Dva ryžové sáčky vysypeme do asi 2-3 decilitrov vriacej vody. Počas varenia ryže odparenú vodu nahrádzame za stáleho miešania mliekom. Ryža sa rozvarí a zhustne. Do kaše pridáme štipku soli a aspoň dve polievkové lyžice cukru. Poriadne premiešame a nalejeme do hlbokých tanierov. Navrch kaše hodíme roztopiť kúsok masla a posypeme grankom alebo kakaom. Kašu je možné konzumovať tak za tepla ako za studena. Dobrú chuť. :D

Perkelt

Tak toto jedlo som mal osobne veľmi rád ešte ako dieťa, hlavne kvôli šťave, ktorú som rád vyjedal s chlebom. Čo potrebujeme? Potrebujeme:

1 x mäso (najlepšie kuracie alebo hovädzie)
1 x mrazené hríby
1 x olej
1 x cibuľa
1 x čierne mleté korenie
1 x soľ
1 x mletá červená paprika

Mäso nakrájame na kocky a popražíme na oleji spolu s cibuľou. Ak je mäso z vrchnej časti opražené, podlejeme ho vodou. Dochutíme soľou a čiernym mletým korením. Nesmieme zabudnúť pridať 1 polievkovú lyžicu horčice a 1-2 kávové lyžičky mletej červenej papriky, najlepšie sladkej. Ja osobne podlievam mäso minimálne, pretože spolu s vodou do hrnca hodím aj mrazené hríby, ktoré mám nasáčkované v mikroténových sáčkoch v mrazničke. Mrazené hríby pustia dostatok vody potrebnej k príprave mäsa. Všetko poriadne premiešame a necháme dusiť asi polhodinku. Ja osobne pripravujem perkelt v janského sklenených miskách, takže nemusím odkrývať pokrievku hrnca na to, aby som videl v akom stave je mäso. Perkelt je vhodný k ryži aj k zemiakom, respektíve k zemiakovej kaši. Ostáva mi iba popriať dobrú chuť. :D

Nepravý grécky šalát

Grécky šalát. Hovorí vám to niečo? Originálny grécky šalát tvorí ovčí syr pokrájaný na kocky, zmiešaný s pokrájanými uhorkami, paradajkami, cibuľou a čiernymi olivami, je dochutený gréckym korením a omáčkou zvanou tzatziki. My so Zuzkou sme sa rozhodli pripraviť podobný šalát. Na jeho prípravu potrebujeme:

2 x paradajka
1 x pór
5 x šampiňón
4 x krabia tyčinka zvaná surima
1 x grécky syr
6 x zelená oliva
1 x kyslá smotana
1 x tatárska omáčka
1 x šalátové korenie

Postup je jednoduchý. Všetky potrebné potraviny okrem smotany, tatárskej omáčky a korenia pokrájame na kocky alebo malé kúsky. Zalejeme kyslou smotanou vymiešanou s polievkovou lyžicou tatárskej omáčky a dochutíme šalátovým korením. Šalátové korenie je korenie, ktoré je možné kúpiť v obchode s potravinami pod názvom Šalátové korenie. :D Šalát je sýty a zdravý. Samozrejme množstvo ingrediencií v ňom môžete meniť podľa vlastnej chuti alebo stavu chladničky. Prajem dobrú chuť.

Zapekaný plesňový syr

Určite poznáte okrúhle syrové kolieska s bielou plesňou. Práve takýto syr sme minule skúšali zapekať. Po rozbalení syra z papierového obalu zistíme, že syr sa nachádza ešte v akomsi alobale. Z tohto papierovo-kovového obalu ho nevyberáme, ale vložíme na desať minút do rúry. Po vybratí je syr úplne mäkký a naťahovací. Je ho možné použiť na konzumáciu k zemiakovej kaši, je diétnejší ako vyprážaný a navyše je s ním podstatne menej práce ako pri obaľovaní a vyprážaní. Pečený syr je možné použiť ako prílohu k mnohým jedlám ako napríklad aj k spomínanému chlebu pitta. Jedlo je hotové prakticky hneď a bez námahy. Toto jedlo si dokonca dokáže pripraviť aj Zuzka a to úplne sama. :D

Okrúhly arabský chlieb - Pitta

Počas jednej letnej grilovačky, kamarátkin známy pripravoval jedlo, ktoré nazval pitta. Žiaľ, vtedy sa mi z tohto jedla neušiel ani kúsok... Minule som zbadal medzi pečivom v Tescu sáčok s okrúhlymi chlebovými plackami. Honosný názov tohto výrobku znel pitta. A vtedy som si spomenul na leto. Pittu som hneď kúpil a naštudoval, čo sa s týmto výrobkom dá robiť. Pittu je vraj možné naplniť nejakým zeleninovým šalátom. Dokúpil som potrebné potraviny a hneď som sa pustil do práce. Najprv som pripravil šalát. Nakrájal som trochu šunky a salámy, ktorá stála v chladničke, pridal som k tomu nakrájanú redkvičku, zelenú cibuľku, paradajku a nasekanú zmes listového šalátu (eskarola+radichio+ľadový šalát). Celé som to zalial kyslou smotanou a dochutil kečupom. Keď som mal šalát hotový, vzal som do rúk chlebovú placku a začal ju skúmať. Pitta je zložená z dvoch platov tenkého chlebového cesta zlepených po okrajoch. Pittu som dal zohriať do mikrovlnej rúry, položil ju na drevenú podložku a prerezal som ju na dve polovice. Každú polovicu som naplnil predom pripravenou šalátovou zmesou. Jedlo bolo výborné. Môžem iba odporučiť. Pittu je možné konzumovať aj ako klasický chlieb, jej chuť je však sladšia, akoby za sušenou smotanou alebo sunárom. Možno aj preto mne osobne ako náhrada chleba Pitta veľmi nevyhovuje... :(

Ďumbier lekársky - Zázvor

Zázvor je vlastne koreň rastliny s názvom ďumbier lekársky, využíva sa na mnohé účely. Neodporúčal by som ho konzumovať v surovom stave, pretože je dosť pikantný. Postrúhaný a nasušený zázvor možno použiť ako korenie, väčšinou do indických jedál. Zázvor má mnoho priaznivých účinkov na organizmus. Podporuje tvorbu slín a chuť do jedla, pôsobí proti nevoľnosti, pomáha pri trávení, pri nadmernej plynatosti, nadúvaní a kŕčoch, pôsobí protizápalovo, odbúrava zbytočný cholesterol, pôsobí ako prevencia proti chrípkovým ochoreniam, pri črevnej chrípke, či pri bolesti hlavy. Svojimi účinkami pôsobí proti šíreniu pre organizmus nežiadúcich baktérií. Ako sami vidíte, tento koreň je priam zázračný. Zázvor je vhodné prijímať v podobe čaju, i keď som sa dopočul, že niekto ho zavára. Dokonca sa v špecializovaných obchodoch predáva kandizovaný. My so Zuzkou sme sa rozhodli pre čaj. Samozrejme sme nepoznali potrebné množstvo. Celý koreň (asi 12 cm), samozrejme neolúpaný, som postrúhal na hrubom strúhadle a zalial asi 1,5 litrom vody. Čaj vychladol, precedil som ho a ochutnal. Až vtedy som pochopil, že naše dávkovanie bolo asi prehnané. Čaj som síce vypil, ale štípalo ma až za ušami. Musím povedať, že to bol naozaj silný zážitok. A ako to malo vyzerať? Asi dvojcentimetrový kúsok zázvoru očistíme a postrúhame. Zalejeme litrom vody a necháme vylúhovať. Potom osladíme medom a citrónom a čaj je hotový. Síce som ho v takomto pomere ešte neskúšal uvariť, ale k zázvoru sa určite vrátim. Zázvor vraj pôsobí aj proti rakovine, čo nie je na zahodenie. Ak máte so zázvorom nejaké skúsenosti, nebojte sa a napíšte. Budem sa tešiť na nové recepty... :D

Pečený zajac

Môj dedo je vášnivý rybár, ktorý nás zásobuje rybami po celý rok. Sám som s ním chodil rybárčiť, ale ja nie som povaha, ktorá bude kľudne vysedávať pri udici hoci aj celý deň a čakať na záber. Náš spoločný rybolov nebol vždy úspešný, pretože dedo si chodil k vode oddýchnuť a keď som bol na rybačke s ním, tak sa vracal domov nervózny ako čert. Zuzkin dedo pre zmenu chová zajace. Mal by som asi písať, že králiky, pretože zajace sú divo žijúce a králiky sa chovajú. Nech je tak, či onak, my sme piekli zajaca. :D Zuzkin dedo nám totiž jedného poslal. Nebol živý (chvála bohu), ale už vypitvaný a zmrazený. Ak by sa jednalo o ten prvý prípad, mohlo by sa stať, žeby tu stále pobehoval, pretože ja mám zvieratá rád a nerád by som ich oberal o život. Tak isto je to aj s rybami, ktoré nám z času na čas podaruje môj dedo. Keby neboli zmrazené, stále by plávali vo vani alebo v blízkej rieke. Zajaca, ktorého priniesla Zuzka, mi bolo taktiež ľúto, ale s jeho smrťou som nemal ja osobne nič spoločné... Zajac má veľmi jemné a diétne mäso, preto sa pripravuje väčšinou dusený. My sme sa rozhodli pre pečenie. Nechceli sme, aby stratil chuť, preto som celé jeho telíčko poriadne potrel soľou. Nepridali sme žiadne iné korenie, chceli sme ho pripraviť na prírodno. Strčil som ho do rúry a nastavil som teplovzdušnú rúru na niečo cez 150 stupňov. Zajac sa piekol asi polhodinku. Tým, že som rúru nenastavil na grilovanie pri 250 stupňoch som dosiahol to, že zajac sa akoby uvaril alebo udusil, jeho mäso bolo mäkké a šťavnaté. Zajaca som vybral z rúry a všetko mäso pooberal.Myslel som, že k nemu uvarím ryžu a urobím zajačie rizoto. Nestihol som to, pretože keď sme zistili, aké chutné je mäso, zjedli sme ho bez prílohy. Bola to naozaj pochúťka. :D

Po dlhšom čase...

Tak, po dlhšom čase sa opäť ozývam. Neviem, či sú nejakí ľudia, ktorí sledujú tento blog pravidelne, ak áno, práve im sú určené tieto riadky. Po dlhšom chrípkovom období som chcel zverejniť opäť nejaké tie recepty z našej kuchyne, no hneď nato sme museli vyriešiť problém, ktorý sa nám v domácnosti vyskytol a to bol náš špajz, v ktorom opadávala omietka. Opäť sme museli zavolať majstra murára (toho istého, ktorý nám prerábal bytové jadro), ten nám špajz nanovo omietol a vydlaždil. Potom sme novovyzerajúci špajz premerali a dali vyrobiť poličky jednej súkromnej firme. Konečne po montáži som si chcel vydýchnuť a napísať nejaký recept, ktoré sa mi zatiaľ hromadili na kúskoch papiera. V deň mojich narodenín mi zavolal otec, že zomrela stará mama (tá, od ktorej recept bol napísaný na tomto blogu ako posledný). Bolo mi to veľmi ľúto, pretože sme mali ešte nejaké tie spoločné plány do budúcnosti. Mali sme piecť vianočné bezlepkové pečivo a iné dobré veci. Stále mi je smutno. Život však ide ďalej. Pred nami sú prvé spoločné Vianoce so Zuzkou v našom novom byte, ktorý 1.1.2011 oslávi svoje prvé výročie. To si myslím zaslúži poriadnu silvestrovskú oslavu. Dúfam, že ak niekto teraz číta tieto riadky, tak na náš blog nezanevrie a bude naším verným fanúšikom a prispievateľom. Pripravte sa, začíname...