Hríbová praženica

Nie som chválenkár, ale dnes sa vám musím s niečim pochváliť. Práve dnes (pozrite sa prosím na dátum príspevku), som po prvýkrát v tomto kalendárnom roku našiel jedlé hríby. Hríby (po latinsky Fungi) sú výbornou potravinou, ktorú máte prakticky zadarmo. Stačí si obuť čižmy, vziať košík a vreckový nožík a nájsť nejaké spoločenstvo stromov, inak zvané aj les. Musím povedať, že hríby sa čo sa týka konzumu delia na jedlé, nejedlé a jedovaté. Aké si nazbierate závisí len a len od vás. Ja osobne zbieram iba pár druhov hríbov. Zbieram hríby zvané kozáky (brezový, osikový,...), dubáky, kuriatka a podpňovky. Tieto hríby si so žiadnymi jedovatými hríbami nepomýlim. Nepohrdnem ani masliakmi, tie je však potrebné pred úpravou olúpať. Samozrejme, že nepohrdnem ani baraňou hlavou, ale tento druh hríbu sa mi podarilo nájsť iba raz. Šampiňóny a hlivy sa zbierať neodvážim. Radšej si ich kúpim v pekných balíčkoch v obchode. Bedľu som ešte v živote nejedol... Čerstvé hríby sa nesmú uchovávať v igelitových vreckách, pretože sa môžu zapariť, to je jav, pri ktorom sa aj z jedlých hríbov stávajú jedovaté. Čerstvé hríby sa prenášajú výlučne vo vzdušných papierových sáčkoch alebo v košíkoch. Ako tak pozerám, celkom dobre som sa rozpísal... Ako som povedal na začiatku, dnes som našiel päť hríbov. Zuzka bola šťastná, pretože obaja máme hríby veľmi radi. Rozhodli sme sa, že si doma spravíme hríbovú praženicu. Neviete ako sa taká praženica robí? Tak počúvajte... Potrebujeme:

5 x jedlý hríb
1 x cibuľa
1 x čierne mleté korenie
1 x soľ
2 x vajce

Keď sme došli domov, tak som nazbierané hríby očistil (boli sme totiž iba na prechádzke, takže som nemal so sebou nožík). Všetky boli krásne čisté, žiaden červík ani muška. Pokrájal som ich na malé kúsky a dal obvariť. Nazbierané hríby stále obváram. Niekto to nerobí, ale je to dobrá vec. Do hrnca dám trochu vody, do nej trochu soli. Na minútku nechám hríby povariť. Potom ich scedím a sú pripravené na ďalšiu tepelnú úpravu. Na panvicu som dal trochu oleja, na ktorom som popražil najemno pokrájanú cibuľu. Keď bola cibuľa podobná sklu, tak som k nej pridal obvarené hríby a chvíľu ich pražil. Hríby som posolil a pokorenil. Nakoniec som pridal dve vajcia, ktoré som s hríbovou masou vymiešal. Jedlo bolo hotové a podľa Zuzkinho spokojného pohľadu súdim, že aj chutné. Hríbom sa v budúcnosti plánujem podrobnejšie venovať, ozvem sa, keď nazbieram ďalšie. :D

Palacinky a lievance

Už dlhú dobu som mal chuť na niečo sladké... Ale nie na keksy, cukríky, či čokoládu, ja som mal chuť na palacinky. Lenže som nevedel ako na to. A bolo to také jednoduché. Na prípravu palaciniek potrebujeme:

1 x mlieko
1 x múka (v našom prípade bezlepková)
1 x cukor (najlepšie vanilkový alebo škoricový)
1 x vajce
1 x olej

Takže postup je následovný. Do nádoby nalejeme približne 1/2 litra mlieka, pridáme jeden balíček cukru, vajce a celé to zahustíme múkou. Poriadne premiešame, aby nám v palacinkovej hmote nevznikli hrudky. Na panvicu nalejeme pár kvapiek oleja a zmes po polievkových naberačkách nalievame na rozpálenú panvicu. Po chvíli budeme musieť polovične upečenú palacinku obrátiť. Nastáva chvíľka pravdy... Odborníci môžu prehadzovať rovno na panvici, my ostatní pekne opatrne presunieme polovične upečenú palacinku na plytký tanier a za jeho pomoci ju preklopíme na druhú stranu. Palacinka je po chvíli hotová. Takto pokračujeme aj so zvyšnou palacinkovou hmotou. Hotové palacinky podávame s lekvárom alebo nutelou, posypané mletými orechmi, poliate karamelom alebo čokoládou a postriekané šľahačkou.

Rada pre začiatočníkov: Palacinky sa dajú naplniť sladkou tvarohovou zmesou. Tvarohová zmes je vlastne vymiešaný tvaroch so škoricovým cukrom a najemno nastrúhanou citrónovou kôrou.

Bolo to celkom jednoduché, čo? Podobne sa pripravujú aj lievance, do tých sa však pridáva aj droždie a štipka soli a cesto sa necháva asi 1/2 hodinky kysnúť. Niekedy dávno sme so Zuzkou kupovali zmes na bezlepkové palacinky v Kauflande. Bola to prášková zmes, ktorá sa iba rozriedila mliekom. Keby som vtedy vedel, že výroba palaciniek je taká jednoduchá, tak by som tú zmes nebol nikdy kúpil. Chuť palaciniek je možné vylepšiť pridaním určitých prísad do palacinkovej zmesy. Môže to byť nahrubo postrúhaný banán, či jablká. Zaujímavé palacinky môžu byť aj palacinky obohatené o sušené hrozienka.

Ako pikošku musím uviesť, že v našom meste boli dva pokusy o vytvorenie palacinkárne. Obe palacinkárne zaznamenali iba krátku existenciu, pričom prvá z nich nebola tak čisto palacinkáreň. V tej, palacinky-vyrábajúcej reštaurácii som si raz dal aj palacinku, ktorá bola urobená nie na sladko, ale na slano. Nebola zlá, ale nestihol som si vypýtať recept. Teraz je už neskoro... Škoda :D

Drožďová pomazánka

Pokým špenát je bohatý na železo, tak droždie je bohaté na vitamín B. Lenže droždie sa pridáva do surového cesta, aby kyslo. Môžeme ho konzumovať aj také čisté, ale to zas nie je ono. A práve náš blog ponúka recept aj pre tento typ problému. Na prípravu drožďovej pomazánky potrebujeme:

2 x kocka droždia
2 x cibuľa
1 x čierne mleté korenie
1 x olej
4 x vajce
1 x maslo (respektíve Veto a podobné tuky, najlepšie v kombinácii s maslom)
1 x horčica

Takže... Na panvicu nalejeme olej na ktorom do zlatista popražíme najemno nakrájanú cibuľu. Keď je cibuľa hotová, tak do nej namrvíme droždie a necháme pražiť. Po popraženej, svetlohnedej zmesy pridáme vajcia a ďalej pražíme. Ak je masa tuhá, sporák vypneme a necháme vychladnúť. Prototyp nátierky je hotový. Lenže vyzerá to ako stuhnutá praženica. Preto vezmeme maslo, ktoré dáme do nejakej väčšej nádoby, polievkovú lyžicu horčice a drožďovú masu z panvice. Všetko to poriadne rozmixujeme. Nátierka je hotová.

Rada pre začiatočníkov: Popraženú drožďovú masu odporúčam pre mixovaním vychladiť. Ak ju budete mixovať zahorúca, tak vám namiesto pomazánky vznikle maglajs, ktorý tak, či tak budete musieť dať vyhladiť do chladničky... :D

Špenátová polievka, či prívarok?

Špenát je zelenina bohatá na železo. Dá sa ľahko dopestovať aj v záhrade, ale ešte jednoduchšie je kúpiť kocku mrazeného špenátu za pár centov v obchode. Sú dva druhy, jeden, ten lacnejší je nadrobno posekaný, druhý, ten drahší, je v celku (vhodný na pizzu alebo do lazaní). Ak sa rozhodneme pripravovať špenát, tak poznám hneď dva spôsoby prípravy. Potrebujeme:

1 x mrazenú kocku sekaného špenátu
1 x cesnak
1 x vegeta
1 x čierne mleté korenie
1 x soľ
1 x mlieko
1 x zápražka alebo zátrepka

Postup prípravy je následovný. Koncu špenátu zalejeme vodou a necháme povariť spolu s pretlačeným alebo na drobno pokrájaným cesnakom. Dochutíme vegetou, korením a soľou a zahustíme zápražkou alebo zátrepkou. Prívarok je hotový. Ak sa však rozhodneme pre polievku, tak k špenátu dolejeme približne dve deci mlieka a nezahusťujeme. To je všetko. Jednoduché, čo?

Rada pre začiatočníkov: K prívarku sa hodia varené zemiaky na kocky a navrch volské oko posypané posekanou pažítkou. Dobrú chuť. :D

Čaj, káva a energické nápoje

Ja osobne nepijem veľa čaju, ale Zuzka pije čaj každú chvíľu. Laik si pod slovom čaj vybaví bylinky v sáčku zaliate horúcou vodou. Takýto výklad by bol celkom v poriadku. Tieto už spomenuté čajové sáčky by som však rozdelil na čaje "pravé" a "nepravé". Nepravé čaje sú čaje ako som už spomenul bylinkové a ovocné. Bylinkové čaje mám rád pre ich vôňu a chuť prírody. Ovocné čaje, podobne ako ovocné víno rád nemám. Doma máme nejaké to ovocné čajové vrecúško iba pre prípad, že príde návšteva, ktorá nemá rada "pravé" čaje. Pod pravými čajmi chápem odvary z listov rastliny s názvom čajovník (latinsky Thea). Divoký čajovník rástol v juhovýchodnej Ázii. Dnes sa čajovník pestuje. Je to krík vo veľkosti 10-15 metrov, niekedy dorastá do veľkosti až 30 metrov. Na plantážach sa však pestuje iba vo výške jedného metra, kvôli lepšiemu prístupu k listom. Názov "čaj" vznikol z dvoch ázijských dialektov. Jeden označuje rastlinu čajovníka ako čcha a druhý ako te. Preto sa vo svete sa môžeme stretnúť s dvomi formuláciami týchto názvov. "Pravé" čaje sa rozdeľujú na čaje zelené (najsilnejšie), čierne (najpoužívanejšie), modrozelené alebo polozelené (označované ako oolong, tvoria prechod medzi zelenými a čiernymi čajmi, tie som ešte nepil), biele (špeciálne čaje vyrábané s čajovníkových pupeňov a najvrchnejších lístkov) a pu-ehr (čaje odležané aj niekoľko rokov, sú považované za liečivé). Čajový nápoj sa podáva ako za tepla, tak za studena s ľadom. čaj sa podáva buď s cukrom alebo medom, častokrát s citrónom a či už čerstvým alebo sušeným mliekom. Existujú aj instantné čaje, ale tie mi pripadajú už veľmi umelé. Dajú sa kúpiť v každom automate na kávu. Instantný čaj oproti instantnej káve už nie je ono. Kávu mám rád tak instantnú ako klasickú. Kávou, ako kávovym nápojom rozumieme odvar z pražených bôbov kávovníka. Kávovník ako rastlina pochádza z Afriky a Ázie, za svetovú veľmoc v pestovaní kávy sa považuje Brazília. Názov "káva" pochádza z Etiópie, kde kávové bôby nazývali kaffa. Najprv sa káva iba žula, potom sa začala variť. Poznáme viac druhov kávy. Na prípravu kávovinovej zmesy sa používajú dva druhy kávy. Prvou je káva označovaná ako arabica, je to káva zo semien kávovnika s názvom Coffea arabica. Druhou je káva označovaná ako robusta, čo je káva zo semien kávovníka označovaného ako Coffea canephora. O chuť a vôňu kávovinovej zmesy sa stará arabica, o farbu robusta. Čím je káva tmavšia a horkejšia, tým viac robusty obsahuje. Najdrahšie kávy obsahujú iba arabicu. Kávovinová zmes sa zalieva buď rovno do pohára, v ktorom je prichystaná kávovinová zmes (turecká káva) alebo cez prístroj (pressovar), ktorý vriacu vodu preženie kávovinovou zmesou a do pohára sa dostane iba čistá káva (espresso). Espresso slúži na prípravu ďalších kávovinových nápojov akými sú cappuccino (1/3 espresso, 1/3 mlieko a 1/3 mliečna pena), caffe latte alebo latte macchiato (latte - mlieko, macchiato - škrvna). Prečo sa vlastne pije káva a čaj? Kávové bôby a listy čajovníka obsahujú látku zvanú kofeín. Pri čajovníkových listoch sa častokrát označuje ako teín. Je to látka zvyšuje bdelosť, zlepšuje koordináciu, zvyšuje krvný tlak a srdečnú frekvenciu, uvoľňuje dýchacie cesty a pôsobí močopudne. Kofeín by sme mohli označiť ako návykovú látku, preto je veľa ľudí v dnešnej dobe závislých na káve alebo čaji. Závislosť, ktorá vzniká na kofeíne sa nazýva kofeinizmus. Vzniká pitím veľkých dávok kávy alebo čaju, v dnešnej dobe sú populárne energetické drinky obsahujúce kofeín vďaka rastline zvanej guarana. Kofeín obsahuje aj Pepsi-cola, Coca-cola alebo Kofola vďaka prísade z colových orechov, ktoré sa pestujú v Afrike. Na zvýšený príjem kofeínu si treba dávať pozor (hlavne ženy počas tehotenstva), ale nemyslím si, že by sa jednalo o "tichého zabijaka". Kvôli jeho povzbudivým účinkom nie je potrebné kofeín za každú cenu vyhľadávať, ale na druhej strane, ani sa mu striktne vyhýbať. Heslo znie: "Všetko s mierou." :D

Pečené kurča

Tak, toto jedlo je jedno z prvých, ktoré sme u nás doma začali pripravovať. Nikdy predtým som túto pochúťku nepripravoval. Potreboval som preto vysvetliť, ako sa mäso pred pečením pripravuje. Ukázal mi to jeden kamarát, s ktorý vieme z času na čas vypiť fľašu vína, ja červené, on biele. Ale to by som odbočil... Takže postup. Zbehneme do obchoďáku kúpiť jedno kurča. Ak máme v mrazáku, tak vyberieme a necháme rozmraziť. Po rozmrazení kurča rozpolíme na dve rovnaké časti tak, aby každá z týchto častí obsahovala jedno krídlo a jedno stehno. Ale opäť som predbehol. Najprv ingrediencie:

1 x kurča
1 x olej
1 x grilovacie korenie
1 x soľ

Obe časti kurčaťa umyjeme, doslova natrieme soľou a grilovacím korením. Položíme ich na plech, na ktorý predtým nalejeme trochu oleja. Obe polovice kurčaťa polejeme olejom a dáme piecť do rúry. Pečieme približne polhodinku. Po približne desiatich minútach kurča podlejeme čistou vodou. Po ďalších desiatich minútach vezmeme polievkovú lyžicu a vodu, ktorou sme pred desiatimi minútami podlievali, zmiešanú s olejom naberieme na lyžicu priamo z plechu a polejeme ňou obe časti kurčaťa.

Rada pre začiatočníkov: Na plech ku kurčaťu môžete umiestniť na polovicu prekrojenú cibuľu alebo kúsok póru, respektíve pár strúčikov cesnaku. Hotové kurča podávame s ryžou alebo zemiakovou kašou, ktoré polejeme šťavou z plechu. Ryžu a zemiaky odporúčam pred konzumáciou uvariť.

Neviem, či to pasuje k sebe, ale my so Zuzkou k tomuto jedlu (väčšinou nedeľňajšiemu jedlu) pijeme pohár červeného vínka. Samozrejme strik (1 deciliter vína - 1 deciliter coly). :D

Netradičné lasagne

Lasagne. Pláty cestoviny naplnené zmesou podľa vlastnej fantázie. Lasagne som jedol asi trikrát a trikrát na úplne iný spôsob. Najčastejšími sú lasagne s mletým mäsom, s brokolicou, so syrom, so špenátom a iné... Tento príspevok som chcel pôvodne označiť ako Lasagne (Part I.), pretože tomuto pokrmu na iné spôsoby sa budem venovať aj v budúcnosti. Včera som sa rozhodol, že sa pokúsim vyrobiť svoje historicky prvé lasagne. V Tescu sme so Zuzkou kúpili dvoje platy cesta na prípravu. Po ich otvorení som zistil, že jedno balenie obsahuje štyri trápne, asi 10x10 centimetrov široké platy obyčajného rezancového cesta. Také cesto je možné jednoducho si pripraviť aj doma. Najprv by som však musel zistiť ako. Druhá vec, ktorá je potrebná na prípravu cesta je rozválka (valček na vaľkanie cesta, pre neznalcov) a doska na prípravu cesta. Ani jednu z týchto vecí doma v tomto čase nemáme, preto sme sa museli chtiac-nechtiac obrátiť na polotovar. Takže, platy cesta máme pripravené. Ostáva nám iba vytvoriť hmotu, ktorou budeme tieto platy plniť. Na prípravu lasagní potrebujeme:

1 x balenie cesta na lasagne
2 x krabičkový tvaroh (2 x 200 gramov, keď nechcete kupovať tégliky)
1 x mlieko
3 x vajce
1 x pochúťková smotana (označovaná aj ako kyslá smotana)
1 x pór
1 x cesnak
1 x paradajka
1 x strúhaný syr (respektíve tvrdý syr, ktorý postrúhame)
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie
1 x vegeta
1 x olej
1 x kečup

Postup pri príprave je nasledovný. Tvaroh vymiešame s trochou mlieka, pridáme vajcia, postrúhaný syr, pochúťkovú smotanu, na kolečka nakrájaný pór, pretlačený cesnak, soľ, korenie a vegetu. Korenia radšej viac ako menej. Ja som dal radšej menej a lasagne boli neveľmi dochutené. Všetko to poriadne premiešame. Hmotu máme hotovú.

Ako poslednú ingredienciu som uviedol kečup, hoci s prípravou súvisí iba nepriamo. Použijete ho iba v prípade, keď sa rozhodnete napodobniť môj jedinečný spôsob prípravy.

Takže, pri príprave svojich prvých lazaní som postupoval tak, že na vymastený plech som položil dva platy cesta pekne k sebe. Tieto som potrel už pripravenou hmotou. Pripravil som si ďalšie dva platy cesta, ktorými som prekryl hmotu a na ktoré som naniesol novú vrstvu hmoty. Takýmto štýlom som postupoval až do vyčerpania platov z oboch balení, ktoré sme zakúpili. Keďže hmota, ktorú sme si pripravili je myslená ako samostatná dávka na jedny lasagne a my sme práve pripravili dvoje, jej množstvo vyšlo na všetky platy ako sa hovorí LTT (len tak-tak), preto som jednotlivé platy ešte poprekladal tenkými kolieskami paradajky. Celý vrchný plat som zasypal nastrúhaným syrom a plech som šupol do rúry na približne 250 stupňov / 20 minút. Lasagne sa krásne upiekli, syr navrchu sa roztopil a pripiekol, krásne to celé voňalo. Až na jednu vec to bolo v poriadku. Všetky štyri rohy cesta boli upečené dochrumkava, čo mi trochu prekážalo. Vzal som Janského zapekacie misky a obe štvorpodlažné kúsky lazaní som do nich uložil pekne na seba. Spodnú misku som prikryl hornou miskou a nechal som to chvíľu postáť. Rohy trošičku zmäkli, ale boli dosť suché. Tentokrát akože slabo naplnené, keďže som dal málo náplne. Preto som celý kúsok lazaní dookola oblial kečupom a bolo. Chuťovo boli (v tomto čase ešte sú) veľmi dobré, ale ako sa hovorí na východe Slovenska také "dušace". Nebyť kečupu, tak okraje by sa asi ani nedali prehltnúť. No, nič sa nedeje, nabudúce to bude lepšie... Takže aké poučenie z toho vyplýva? Ak sa rozhodnete nechať sa motivovať týmto receptom, tak hmota vám bude stačiť na naplnenie štyroch, maximálne šiestich platov cesta. Osem je extrém, ale som rád, keď som niekoho z vás mojím extrémnym kúskom trochu pobavil. :D

Bešamel

Bešamel... Aký čudný názov. Ešte nedávno som si myslel, že sa jedná o zeleninu alebo exotickú bylinu. Toto slovo som počul v súvislosti s omáčkou. Bešamelová omáčka. Bazalková omáčka. Nie je to podobné? V tejto chvíli vám už ale viem zodpovedne povedať, o čo vlastne ide. Prednedávnom som písal článok na tému zahusťovanie. Spomenul som dva spôsoby zahusťovania pokrmov. Článok som síce dokončil vetou asi v takom zmysle, že ak niekto pozná iný spôsob zahusťovania ako pomocou zápražky a zátrepky, tak nech napíše... Nenapísal samozrejme nikto. Bude to spôsobené pravdepodobne tým, že na stránku tohto blogu nezablúdi ani noha. No nič nevadí. Asi pri prvom príspevku v tomto blogu som písal, že ak nastane takýto prípad, tak sa určite nezabijem, ale tento blog bude slúžiť ako súkromná kniha receptov. Či už tak, alebo onak, moje slova sa stále naplnia. :D Ale vráťme sa k bešamelu. Bešamel je akousi kombináciou zápražky a zátrepky. Omáčkou by sa nazvať nedal, je to akýsi základ na omáčku alebo zálievku do pokrmov ako francúzske zemiaky alebo lasagne (čítaj lazane). Čo potrebujeme?

1 x maslo
1 x múka (ak varíte pre celiatikov, tak bezlepková)
1 x mlieko

Postup? Jednoduchý. V hrnčeku (najlepšie v plechovom, umelohmotný v dnešnej dobe skoro nič neznesie) roztopíme maslo, pridáme plnú polievkovú lyžicu múky, múku popražíme a zalievame mliekom. S mliekom radšej pomaly a postupne, nie naraz, pretože sa môže stať, že (hlavne vtedy, keď nalejete do na masle popraženej múky naraz pol litra mlieka) vám bešamel nezhustne. To je všetko... Do skorého videnia (písania - čítania) :D

Intuitívne varenie

Možno ste si všimli, že v receptoch neuvádzam presnú gramáž pre potraviny, ale iba ich množstvo v kusoch (v budúcnosti sa trošičku polepším). Nehnevajte sa na mňa, ale všetky recepty, ktoré som v tomto blogu zverejnil, som spísal na základe vlastnej skúsenosti, ktorú som získal pri varení jednotlivých jedál. Ani sám neviem presne, koľko a čoho som pridával. Napríklad, keď varím cestoviny, tak už viem od oka určiť dávku pre jednu alebo dve porcie. Taktiež pri príprave mäsa viem, koľko mäsa v surovom stave mi treba na prípravu obeda pre dvoch. Každý človek má rád niečo iné a preto si myslím, že nikto nepôjde presne slovo po slove podľa mojich receptov (to by teda dopadlo). Ja osobne najradšej varím intuitívne, ostatnými receptami sa nechávam iba inšpirovať a dúfam, že aj tento blog by sa dal aspoň zďaleka nazvať inšpiratívnym. Na druhej strane, zatiaľ som nezverejňoval také jedlá, pri ktorých by ste museli množstvo striktne dodržiavať... :D

Tekvicový prívarok

Poznáte zeleninu s názvom tekvica? Je to akoby veľká uhorka vo veľkosti melóna. Hovorí vám niečo slovo Helloween? Nemyslím heavy-metalovú kapelu, ale americký sviatok paralelný s našim sviatkom Všetkých svätých. Keď tak rozmýšľam, tak aj skupina Helloween má jednu tekvicu v názve. Tak. Ide iba o predstavu a tú už máte. Lenže tekvica sa nedlabe iba kvôli tomu, že sa potom do nej vloží sviečka, ale s tekvice je možné pripraviť aj chutný pokrm. Neviem, či slovo "chutný" tento pokrm celkom vystihuje, pretože tekvicový prívarok mi stále pripadal taký nemastný-neslaný. Lenže, dnes sa mi podaril prívarok priam excelentný. Ste zvedaví? Tak čítajte ďalej. Na prípravu tekvicového prívarku potrebujeme:

1 x tekvica (ideálne už nastrúhaná a zmrazená)
1 x cibuľa alebo pór
1 x strúčik cesnaku
1 x zátrepka alebo zápražka (výrobu oboch som už opisoval)
1 x vegeta
1 x čierne mleté korenie
1 x soľ

Ako som už napísal, ideálne by bolo, keby ste už mali tekvicu pripravenú v mikroténovom sáčku v mrazáku a iba ju vybrali, ale ak nemáte nevadí. Treba na to myslieť v lete, keď je tekvice vyše hlavy. Ak máte čerstvú tekvicu, tak ju prekrojte na dve polovice, polievkovou lyžicou jej mäkké časti spolu so semenami vydlabte. Semená môžete povyberať a vysušiť. Popražené na oleji posypané soľou budú slúžiť ako pochúťka. Ak máte tekvicu vydlabanú, môžete ju rozrezať na ešte menšie časti a vrchnú kôru olúpať. Potom jednotlivé časti nastrúhať na najväčšom strúhadle, aké máte doma. Tekvicová zmes na prípravu je hotová. Do tejto zmesy pridáme nadrobno pokrájanú cibuľu alebo pór a strúčik cesnaku. Takto pripravenú zmes vložíme do hrnca, zalejeme vodou a varíme... Sorry, nestopoval som. Pravdepodobne dovtedy, kým tekvica nebude uvarená. Potom to všetko zahustíme zápražkou alebo zátrepkou a dochutíme vegetou, čiernym mletým korením a soľou. Prívarok je hotový.

Rada pre začiatočníkov: Ako som už písal, tekvicový prívarok sa mi zdal stále taký nijaký. Lenže dnes som tento pokrm pripravoval už druhý krát (prvýkrát mi vyšla polievka, pretože som to nevedel zahustiť) a prezradím vám ako na to. Ako obvykle som do tekvicovej zmesy nalial viac vody ako bolo potrebné. Urobil som zápražku z polievkovej lyžice bezlepkovej múky a masla, ale nijak zvlášť nepomohla. Urobil som preto ešte zátrepku z decilitra mlieka a kávovej lyžičky gustínu. Toto už pomohlo. Ochutnal som to, ale prívarok nemal tú správnu chuť, hoci slaný bol dostatočne (podľa hesla radšej menej ako viac). Aj korenia a vegety som dal dosť. Vzal som preto korenie na pizzu a pridal som ho do prívarku. Bolo to lepšie, ale stále to nebolo ono. Potom som pridal ešte trochu korenia na ryby a bolo to. Mňam. Tekvicový prívarok - koreninová všehochuť. Na oleji som urobil volské oko, ktoré som hodil navrch prívarku, ktorý som si predtým nabral do hlbokého taniera. Už neostáva nič iné iba 3-2-1 a hurá do jedla... :D

Víno a pivo

Víno je mojim obľúbeným nápojom. Nielen mojim, ale i Zuzkiným, samozrejme. Aby si nikto nemyslel, že patríme medzi alkoholikov, musím uviesť, že víno pijeme príležitostne, ale fľaša vína v našej domácnosti nesmie chýbať. Nie sme totiž milovníkmi tvrdého alkoholu. Možnože raz za čas neuškodí pohárik kvalitného burbónu alebo whisky, ale to už je iná pesnička. Vráťme sa k vínu, po latinsky vínum. Víno sa vyrába kvasením vylisovanej hroznovej šťavy. V obchodoch sa môžeme stretnúť aj s ovocným vínom, ale toto víno by som za víno nepovažoval. Takýto mok u mňa osobne spadá do lacnej kategórie s elegantným názvom Čučo. Značke Čučo sa odmietal ďalej venovať. Podľa farby poznáme tri druhy vína. Víno červené, biele a ružové. Osobne patrím k milovníkom červeného vína. Biele nepijem, k ružovému vínu som sa dlho nedostal. Až jedného dňa som sa dostal k drahej kvalitnej fľaši ružového vína značky, ktorej synonymom je slovo prestíž a musím povedať, že to bol humus. Ďalšie delenie vína je na víno tiché a šumivé. Podľa obsahu zvyškového cukru sa tiché vína delia na suché, polosuché, polosladké a sladké. Šumivé vína sa podľa obsahu zvyškového cukru delia na prírodne surové, obzvlášť surové, surové, obzvlášť suché, suché, polosuché a sladké. Ďalej sa víno delí podľa odrody, spôsobu úpravy a kvality. Ide o siahodlhé delenia, z ktorých väčšinu nepoznám a bežnému človeku ani nič extra nedokážu povedať. Ešte jedna vec, ktorá ma napadá v súvislosti s vínom je slovko mušt. Je to šťava z vylisovaného ovocia, najčastejšie hrozna a jabĺk. Môže byť ochutená cukrom. Z muštu sa vyrába nápoj podobný vínu a nazýva sa burčiak. Burčiak je zdravý a chutný nápoj, osobne mi chutí aj biely aj červený, čo o víne povedať nemôžem. Víno (ale aj čaj), obsahuje látku zvanú trieslovina. Prečo je konzumácia, predovšetkým červeného vína zdravá? Dovolím si urobiť citáciu:

Triesloviny (taníny) sú chemicky rozmanité látky, ktoré sa prirodzene vyskytujú vo víne. Pochádzajú zo šupiek, stoniek a zrniečok hrozien - vďaka spôsobu výroby červeného vína, kedy pomleté hrozno kvasí v mušte, sa ich násobne viac vyskytuje práve v červenom víne. Do vína sa dostávajú počas kvasenia a rozpoznáme ich podľa natrpklej chuti vína. Delíme ich na hrubé či dráždivé a jemné prípadne zamatové. Do vína sa môžu dostať i z drevených sudov. Triesloviny obsahujú antioxidanty a pôsobia na organizmus blahodárne. Okrem antibakteriálnych účinkov posilňujú imunitný systém, znižujú krvný tlak a riziko vzniku nádorov.

Dúfam, že sa na mňa autori nehnevajú, urobím im aspoň reklamu. Citovanú informáciu som našiel na stránke zaoberajúcej sa vínom s názvom www.akevino.sk. Ak má niekto záujem dozvedieť sa ďalšie informácie (a nie je ich málo), rovno teraz, priamo z tohto článku si na nich kliknite. :D Musím sa priznať, že nepatrím k degustátorom, ktorí vedia každým dúškom porozprávať iný príbeh. Najčastejšie v Tescu nakupujeme suché červené víno balené po šiestich fľašiach v igelitovom obale. Ide o vína s názvom Modrý Portugal, Frankovka Modrá a Svätovavrinecké. Sú to oblastné vína, myslím, že Malokarpatskej oblasti. Spoznáte ich už zďaleka podľa etikety v hornej časti ktorej sa nachádza obrázok vinice, stred etikety je maslovožltý a okraj je myslím fialovočierny. Občas robí Tesco na nieto vína akciu, ktorú vieme využiť. Akurát tieto tri druhy som si dovolil porovnať, no nedošiel som k nijak prekvapivému záveru. Chuťovo sú všetky veľmi podobné. Najtrpkejší je Modrý Portugal, najsladšie Svätovavrinecké. Zlatý stred je Frankovka Modrá. Toť môj prieskum. Najčastejšie pijeme červené víno s Coca colou, Pepsi colou alebo Kofolou v pomere jedna k jednej. Taktiež bolo pre mňa tajomstvo nájsť rozdiel medzi Coca colou a Pepsi colou. Kofola je už samozrejme kafé iné... Opäť výňatok z prieskumu, Coca cola je sladšia, toť vsio. Nedá mi nespomenúť jednu veľmi chutnú značku a tou je J. P. Chenet, túto značku červeného vína vám vrelo odporúčam. :D Ešte jedna vec, a tou je denná dávka. Odporúčaná denná dávka lekármi a vedcami je 1-2 decilitre červeného vína denne. Dobrá správa je tá, že červené víno napomáha tvorbe červených krviniek a udržuje krvný obeh zdravý a pružný. Zlá správa je tá, že je štatisticky dokázané, že ľudia, ktorí sa po dobu minimálne 10 rokov riadili prvou správou, sú po štyridsiatke oveľa náchylnejší na infarkt a majú problémy s vysokým krvným tlakom. Cestu po ktorej budete kráčať si však volíte iba vy sami... :D Nedá mi nespomenúť ešte jeden alkoholický nápoj, ktorý tvorí akýsi antityp k vínu. Je ním pivo. Pivo sa vyrába z obilného sladu, vody, chmeľu a pivovarských kvasiniek. Varenie piva objavili už prastaré národy a v tradícii varenia piva ľudia pokračujú dodnes. Na svete je približne 5000 pivovarov, v ktorých sa vyrába viac ako 15000 značiek piva. Aby som urobil reklamu aj Wikipédii (keď som už s tým začal), uvádzam odkaz, na ktorom nájdete zoznam značiek piva z celého sveta. Poznáme dva druhy piva, pivo svetlé a pivo tmavé. Tmavé si raz za dlhý čas viem kúpiť, ale je veľmi sladké. Tak ako som písal pri víne, že ho pijeme v pomere víno : cola = 1 : 1, tak podobne sa pije aj pivo spolu so Sprite alebo Colou (hlavne dievčatá). So Sprite sa pije aj biele víno, ale väčšinou sa robia striky s čistou minerálkou. Nielen víno, ale aj pivo obsahuje mnoho vitamínov (thiamin, riboflavin, pyridoxin, niacin a kyselina listová) a minerálov (draslík, sodík, vápnik, fosfor, horčík a kremík), ktoré blahodárne pôsobia na ľudský organizmus. Samozrejme treba vedieť odhadnúť množstvo. Pivo pôsobí blahodárne aj na obličky a celú vylučovaciu sústavu. Je totiž močopudné. Raz za dlhý čas si viem dať malé pivo k obedu, aj to iba v ázijskej reštaurácii, do ktorej sa v poslednej dobe dostávam veľmi málo, keďže v našom meste takúto reštauráciu prednedávnom zrušili. No nič, budem si musieť urobiť výlet do Košíc alebo Prešova. Nič iné mi asi neostáva... :D Možno sa práve teraz čudujete, prečo v tomto blogu o stravovaní spomínam aj alkoholické nápoje. Víno a pivom sa totiž veľmi dobre "splachuje" výdatný obed, taktiež sa používajú na podlievanie pokrmov pri varení, dusení alebo pečení, takže patria právom do potravinového rámca. I keď ja vínom a pivom väčšinou nepodlievam... Možno raz, ale to ukáže čas. Dokonca sa tieto nápoje k niektorým druhom jedál v niektorých reštauráciách priamo odporúčajú. :D

Syr a tvaroh

Píšem o syrovej omáčke a vôbec si neuvedomujem, že som ešte stále nenapísal ani slovko o syre. Teraz to však napravím. Syr je totiž mliečny produkt, ktorý musí naša chladnička v tej, či onej forme stále obsahovať. Syr sa vyrába zrážaním mlieka syridlom alebo kyselinou mliečnou. Na prípravu sa používa mlieko kravské, ovčie, kozie či dokonca mlieko kobylie. Syr sa konzumuje surový, varený, pečený, údený i vyprážaný, konzumuje sa buď čistý alebo s rôznymi prílohami. Za klasický syr považujem syr s názvom Eidam. Predáva sa v podobe syrových tehál zabalených v červenom igelitovom obale. U nás sú tieto syry zastúpene dvoma výrobcami, Humenskou a Michalovskou mliekárňou. Michalovská tehla Eidam je však podľa môjho skromného názoru chuťovo lepšia. Ementál je podobný Eidamu, ale vizuálne je odlišný, pretože obsahuje vzduchové diery vo veľkosti lieskových, až vlašských orechov. Je to syr, aký si predstavím pri slove syr. Jedná sa o veľmi kvalitný a chuťovo vynikajúci syr. Parmezán je veľmi tvrdý a samozrejme aj drahý syr, ktorý sa predáva väčšinou už nastrúhaný. Nebudem sa pri každom syre rozpisovať o jeho výrobe, pretože každý druh syra má odlišnú receptúru a špecifickú formu prípravy. Ide o tradičné postupy, ktoré sú vždy iné. Mozzarella je ďalším typom syra, ktorá sa predáva vo forme loptičiek uložených do srvátky v igelitových sáčkoch. Jedná sa o mäkký syr, ktorý sa používa ako prísada do zeleninových šalátov. Moje dve najobľubenejšie značky syra sú Brie a Camembert. Ide o plesnivé syry. V prvom prípade ide o syr s naočkovanou plesňou v celom objeme (podobný je aj syr s názvom Niva) a s plesňovou kôrou podobnou bielej penicilínovej plesni. Brie môže niekedy zapáchať po čpavku (podobne ako Olomoucké syrečky), takže niektorých konzumentov tento fakt dokáže od konzumácie veľmi rýchlo odradiť. Naopak, Camembert vonia krásne za bylinkami a hubami. Patrím k milovníkom syra okejkoľvek značky, ale predsa mám aj ja dve značky, ktoré veľmi často konzumovať nemusím. Ide o Goudu a Čedar. Tieto dva druhy syra sú totiž trochu nasladlé, čo mi veľmi nepasuje. Inak, musím povedať, že sú nasladlé väčšinou v prípade, keď nie sú úplne dozreté. Môj prípad je taký, že asi som úplne dozretý syr týchto dvoch druhov ani nekonzumoval. Ako som už uviedol, najradšej mám čerstvý roztekajúci sa Camembert. V obchodnom dome s názvom Lidl dostávajú tento syr aj nakladaný v oleji, ale podľa mojich chuťových pohárikov to už nie je ono, pretože je syr je taký mľandravý a rozmočený. Ale podľa viacerých ľudí v mojom okolí sa tomuto nakladanému Camembertu nič nevyrovná. Nedá mi ešte nespomenúť tvaroh. Tvaroh je taktiež mliečny produkt, bielej farby, smotanovej chuti. Vzniká zrážaním kazeínu, čo nie je nič iné ako mliečna bielkovina. Názvom tvaroh sa označujú všetky nezrelé syry pripravované z odstredeného kravského mlieka. Myslím, že som rámec tejto témy vyčerpal, preto sa s vami lúčim a ďakujem za pozornosť. Ostaňte nám verní :D

Syrová omáčka

V čase, keď sme so Zuzkou ešte nebývali spolu v jednom byte, tak som jej varil väčšinou iba jeden typ jedla, ktorý som stále prikrášlil niečim iným, ale bolo to stále rovnaké jedlo. Ide o jedlo veľmi jednoduché na prípravu, väčšinou som ho pripravoval v práci (kde máme vlastnú kuchynku), väčšinou, keď sme ťahali nadčas a denné menu v neďalekej reštaurácii už nepodávali. Jedlo na objednávku by nám zabralo veľa času a taktiež, takéto jedlo je oveľa drahšie ako jedlo z denného menu. Preto sme takúto situáciu riešili spôsobom, že sme v potravinách pod blokom alebo tých druhých, čo sú cez koľajnicu kúpili potraviny a jedlo sme si pripravili sami. Asi vás hneď napadlo, prečo si neobjednáme pizzu? OK, dobrý nápad, ale pre tých, ktorých to napadlo odporúčam vrátiť sa na začiatok blogu, kde opisujem, že Zuzka je celiatik (neznáša múku). Takže k téme. Potrebujeme:

1 x maslo
1 x roztierateľný syr (najlepšie je bambino v "gumenom črievku")
1 x buď kúsok kuracieho mäsa, buď malá plechovka šampiňónov, buď brokolica
1 x akákoľvek bezlepková cestovina
1 x olej
1 x soľ

Do hrnca dáme variť cestovinu. Do vody pridáme trochu oleja a soli, aby sa cestoviny nezlepili a boli vláčne. Pokým sa nám cestoviny varia, tak na panvici roztopíme trochu masla na ktorom:

I. Ak chceme použiť kuracie mäso, tak ho pokrájame na malé kúsky a opražíme.

II. Ak chceme použiť šampiňóny, (samozrejme, že môžu byť aj čerstvé, tie však treba pred použitím olúpať) tak hodíme na maslo nadrobno pokrájané šampiňóny, ktoré opražíme.

III. Ak chceme použiť brokolicu, (treba ju najprv samozrejme uvariť) tak na maslo hodíme uvarenú nadrobno posekanú hlávku brokolice a necháme chvíľu pražiť.

Potom vezmeme roztierateľný syr v "gumenom črievku" (najlepšie vtedy, keď sa cestovina už dovára), do črievka urobíme dierku a vytláčame tento syr pravidelne na pražiacu sa zmes. Premiešame. Cestovinu scedíme, necháme chvíľu odkvapkať a rovno ju hodíme na panvicu. Poriadne premiešame, rozdelíme na taniere a podávame.

Hlivová polievka

Viete čo sme mali dnes na obed? Polievku z hlivy ustricovej. Podhubie hlivy je možné kúpiť v domácich potrebách (aspoň u nás je to tak). Toto podhubie sa zmieša s drevenými pilinami a nechá zapariť (ale to už neviem povedať s istotou). Piliny s podhubím sa vložia do igelitového vreca a vrece sa položí alebo zavesí niekde do tieňa, má tam byť teplota cca 13 stupňov, samozrejme Celzia. Do vreca sa spravia otvory a z týchto otvorov po nejakej dobe vyrastú trsy hlivy. Tak vidíte, akým jednoduchým spôsobom sa z vás dokáže stáť hubár. Podobne sa dajú doma dopestovať aj šampiňóny. Ale dosť o pestovaní húb. Jeden takýto doma dopestovaný trs hlivy som včera získal od svojich rodičov, ktorí sa rozhodli takýmto umelým spôsobom hubárčiť. Rozhodol som sa spraviť hlivovú polievku, ktorá je povestná svojou aromatickosťou. Teda. Na prípravu potrebujeme:

1 x hliva ustricová (respektíve šampiňóny alebo barania hlava)
1 x sáčok s mrazenou zeleninou
1 x čierne mleté korenie
1 x sladká mletá paprika
1 x vegeta (alebo čistá soľ)

Hlivu pokrájame na stredne veľké kúsky a dáme variť so sáčkom mrazenej zeleniny (poprípade so zeleninou čerstvou). Dochutíme všetkým hore uvedeným korením a varíme, pokým zelenina nebude mäkká a jedlá. :D That´s it!

Rada pre začiatočníkov: Barania hlava je huba, ktorej spisovný názov asi neuvediem, pretože v každom kraji sa táto huba nazýva trochu inak. Pre fajnšmerkov uvediem jej latinský názov, je to Polyporus umbellatus, skúste to hodiť do googlu. Mnoho hubárov ju považuje za najaromatickejšiu hubu.

Ryža

Ryža je rozhodujúcou potravinou na ďalekom východe. Ale čo u nás? U nás sa spotrebuje iba zlomok toho, čo čo sa spotrebuje v Číne, ale napriek všetkým tvrdenia ohľadom sporu mám rád ryžu-nemá rád ryžu, odvážim sa vysloviť tvrdenie, že práve ryža poskytuje 1/5 kalórií konzumovaných obyvateľstvom Zeme. Pre organizmus predstavuje až 40 percent energie. Poznáme 15-20 druhov ryže. Ryža sa u nás nepestuje, naživo som ju nikdy nevidel. Žiaľ. Osobne som sa stretol iba s ryžou guľatozrnou a dlhozrnou. U nás doma, ryža nesmie nikdy chýbať. Ryža sa predáva pod mnohými značkami, spravidla, čím drahšia ryža, tým lepšia. Ale treba povedať, že vo všetkých prípadoch ide stále o normálnu ryžu. :D Ryžu je možné kúpiť v kilogramovom sáčku (staré mamy takúto ružu pred použitím preberajú a zbavujú nečistôt), ale aj rovno nasačkovanú vo varných sáčkoch. Takúto ryžu mám najradšej, pretože jeden sáčok znamená dve porcie ryže. Raz sa mi podarilo naraziť aj na ryžu ochutenú, uloženú taktiež vo varnom sáčku, ale na moje veľké prekvapenie chutila rovnako, ako keď uvaríte varný sáčok s normálnou ryžou vo vode, do ktorej pridáte bujón. Osobne mám ryžu veľmi rád aj takú čistú, iba s jahodovým kompótom. Počul som, že pri nejakých tých diétach sa odporúča jesť ryžu surovú, asi jeden decilitrový pohárik do seba len tak vyklopiť a nechať účinkovať. Vraj ryža v trakte trochu nabobtná a zaženie pocit hladu. Aj to som skúšal (Pozor! Nie že by som trpel obezitou), ale predpokladaný pocit sa v mojom prípade nejak nedostavil. Ryža obsahuje aj niekoľko vitamínov (obsiahnutých vo vrchnej časti zrna), hlavne vitamín B. V ázii sa z nakvasenej ryže vyrába saké. Z ryžových pliev sa vyrába cigarerový papier. Ako sami vidíte, ryža je veľmi prospešnou rastlinou. Poznám ešte jeden typ ryže, v obchodoch sa s ňou môžeme stretnúť pod názvom Slovenská ryža. Chuťovo je taktiež výborná, až na to, že sa jedná o cestovinu. :D

Zahusťovanie pokrmov

Ja osobne poznám dva spôsoby zahusťovania. Ide o sestry dvojičky s menami Zápražka a Zátrepka. Obe mám rád, akoby boli moje vlastné, ale Zátrepku mám predsa len radšej, čo sa týka prípravy a Zápražku mám radšej, čo sa týka výsledného efektu. Najsamprv si psychoanalyticky rozoberieme slečnu Zápražku. Skladá sa z masla a múky (v našom prípade bezlepkovej). Ak si ju chcete vyrobiť aj vy, tak na panvici rozpustíte maslo a popražíte na ňom múku. Zápražka je hotová. Zátrepka je ešte jednoduchšia. Do misky vlejeme smotanu na varenie (v prípade, že ju nemáme, postačí mlieko)a obohatíme ju kávovou lyžičkou škrobu (nemyslím škrob na škrobenie prádla), akým je gustín alebo solamyl (ten však nemám odskúšaný), v prípade absencie gustínu alebo solamylu môžeme použiť sušené sójové mlieko. Poriadne premiešame, najlepšie je rovno rozhabarkovať, aby sa nenarobili hrudky. Jedna malá kuriozitka - v našej kuchyni žiadnu habárku nemáme. Hurá na nákupy!!! Sorry za odbočku... Zátrepka je na svete. Oba spôsoby zahusťovania je ideálne použiť na zahusťovanie omáčok, prívarkov, respektíve polievok.

WARNING: Zápražka a Zátrepka sú termíny nárečové, patria k miestnemu slangu. Podobnosť so skutočnými menami ľuďí, či javov je čisto náhodná...

Ak poznáte iný spôsob zahusťovania, kľudne napíšte, respektíve napíšte, ako sa u vás doma nazývajú oba tieto spôsoby zahusťovania. Na odpovede budem úpenlivo čakať, nie však veľmi dlho, takže si pohnite. Pre dnešok je to asi všetko... End of transmission.

Horčicovo-kečupová omáčka

Vravíte, že nemáte chuť na nič slané, radšej by ste zjedli niečo sladké, ale mäsa sa nedokážete vzdať? Mám pre vás nový recept. K príprave potrebujeme:

1 x kúsok kuracieho mäsa (preferujem prsia)
1 x olej
1 x horčica
1 x kečup
1 x smotana
1 x gustín

Na panvicu nalejeme olej a nahádžeme naň kuracie mäso pokrájané na malé kúsky. Necháme poptražiť. Na popražené mäso pridáme kečup, množstvo volíme podľa chuti. Taktiež je potrebné dochutenie lyžičkou až dvoma horčice. Necháme chvíľu na panvici a zatiaľ vylejeme do mištičky smotanu, ktorú premiešame s kávovou lyžičkou gustínu. Smotanu s gustínom vlejeme na panvicu a necháme prevrieť. Omáčka je hotová.

Rada pre začiatočníkov: K takejto omáčke sú ideálne cestoviny od špagiet po fussili. Myslím si však, že omáčka bude chutiť rovnako dobre aj so zemiakovou kašou. The end.

Šampiňónová omáčka

A je tu ďalší recept. Tentokrát sa jedná o veľmi dobrú omáčku, ktorou nikdy nepohrdnem. Ide o šampiňónovú omáčku, respektíve o omáčku hubovú. K príprave potrebujeme:

1 x šapiňóny (čerstvé, mrazené alebo plechovkové)
1 x olej
1 x čierne mleté korenie
1 x smotana na varenie (respektíve šľahačková)
1 x vegeta
1 x gustín (respektíve bezlepková múka opražená na masle)
1 x mlieko (v prípade, že to preženiete s múkou)
1 x maslo (iba v prípade, že ste sa rozhodli použiť múku)

Vezmeme veľký wok, na jeho povrch nalejeme trochu oleja (najlepšie olivového) a popražíme šampiňóny (alebo iný druh húb). Ochutíme čiernym mletým korením. Do mištičky vylejeme smotanu na varenie, dochutíme vegetou a vymiešame s kávovou lyžičkou gustínu. Zmes vlejeme k popraženým šampiňónom a necháme prevrieť. V prípade, že vzniknutá omáčka by bola veľmi hustá, tak ju podlejeme mliekom. Poriadne premiešame a hotovo. Omáčka je na svete. :D

Rada pre začiatočníkov: K omáčke sa hodí plátok opečeného kuracieho mäsa (respektíve kuracie mäso opečené na kúsky) s ryžou. Dobrú chuť.

Kuracina v zapekacích miskách

Poznáte misky z Janského skla? Taktiež známe ako zapekacie misky. Tak práve tieto misky budeme potrebovať. Je to akoby hrniec celý zo skla. Ale dosť už na túto tému. K príprave potrebujeme:

2 x kúsok kuracieho mäsa (najlepšie prsia)
3 x veľký zemiak
1 x olej
1 x malá cibuľa
2 x strúčik cesnaku
1 x pór
1 x bujón (alebo vegeta)
2 x vajce
1 x syr

Postup je jednoduchý. Do spodnej časti zapekacích misiek nalejeme trochu oleja a vložíme kuracie mäso. Očistíme zemiaky, cibuľu, cesnak a kúsok póru. Zemiaky porežeme na hrubšie plátky, cibuľu na polovicu, cesnak a pór necháme v celku. Všetko to poukladáme na mäso a posypeme buď rozdrveným bujónom alebo vegetou. Celé to podlejeme približne jedným decilitrom vody a položíme na sporák. Prikryjeme a necháme na slabom plameni dusiť približne dvadsať minúť. Potom do stredne veľkej mištičky rozbijeme dve vajcia a nahrubo postrúhame syr. Syr a vajcia premiešame. Potom to celé vlejeme do zapekacích misiek a obsah misiek touto hmotou premiešame. Necháme podusiť ešte približne 10 minút a výborný voňavý obedík pre dve osoby je hotový. Ostáva iba popriať dobrú chuť. :D

Zdravé šalátové osvieženie

Na prípravu ZŠO-čka (letný šalát) potrebujeme:

1 x hlávkový šalát (alebo čínsku kapustu)
5 x redkvička
5 x šampiňón
5 x oliva (najlepšie čierna)
1 x pór
1 x paradajka
1 x uhorka
1 x syr


Hlávkový šalát pokrájame na stredne veľké kúsky, redkvičky, šampiňóny a olivy na štvrťky. Pór, paradajku a uhorku pokrájame na kolieska. Všetko to vložíme do veľkej misky a premiešame. Nakoniec môžeme pridať buď originálny dresing (v Bille kúpite už za pár centov) alebo polievkovú lyžicu tatárskej omáčky alebo kyslej smotany, respektíve to celé môžeme poliať olivovým olejom. Úplne nakoniec navrch šalátu nahrubo nastrúhame trochu tvrdého syra.

Rada pre začiatočníkov: Množstvá ingrediencií sú orientačné, množstvo odporúčam prispôsobiť chuti. Napríklad, medzi ingredienciami zámerne neuvádzam papriku, pretože: "Já papriku nerád...". Taktiež nemusíte nutne zháňať šampiňóny, ide to aj bez nich. Samozrejme, je to niečo nové. Najprv som sa iba olúpaných, ale inak surových šampiňónov bál, ale o nič nejde. Tie nie sú za surova jedovaté ako napríklad podpinky. Nebojte sa, mám to odskúšané, takto sa podávajú šampiňóny v šalátoch aj v niektorých drahých reštauráciách. :D

Púpavový medosirup

Počul už niekto o umelom mede? Že vraj neexistuje? Tak musím povedať, že nielen že existuje, ale dokážete si ho vyrobiť aj sami. Samozrejme, že nedosahuje vlastnosti včelieho medu, ale ako sladidlo do kávy alebo čaju, respektíve ako sladká nátierka sa celkom hodí. Čo k tomu potrebujeme? Tak, v prvom rade musíme nájsť lúku plnú púpavy ďaleko od cesty, keď nechceme mať med obohatený o nejaké tie ťažké prvky ako olovo. Na takejto lúke začneme trhať púpavové hlávky. Respektíve, k príprave sa hodia nielen hlávky púpavy, ale aj podbeľa. V našich končinách však kvitne oveľa viac púpavy ako podbeľa. Podbeľových hlavičiek potrebujeme podstatne viac ako púpavy, asi o tretinu viac. Takže zosumarizujeme:

500 x hlavička púpavy
2 x citrón
1 x pomaranč
2 x kilogramové balenie cukru

Takže, už máte 500 hlavičiek? Najlepšie je nechať nazbierané hlavičky na chvíľu postáť niekde vonku, napríklad na balkóne, pretože by ste ani sami neverili, koľko hmyzej hávede sa v kvetoch púpavy ukrýva. Potom hlavičky poriadne premyjeme. Do veľkého hrnca vlejeme 2 litre vody, do nej vhodíme už spomínanú púpavu a na kolečka porezané citróny a pomaranč. Necháme prevrieť na slabom plameni približne polhodiny. Potom hrniec prikryjeme a odvar necháme odstáť 24 hodín. Po tejto dobe púpavu, citróny a pomaranč scedíme cez gázu a poriadne vyžmýkame. Do svetlo alebo tmavohnedej tekutiny, ktorá nám ostala prisypeme 2 kilogramy cukru a varíme na miernom plameni hodinu až dve. Presný čas vám nepoviem, pretože som to varil hodinu a pol a podľa všetkého by lektvár mal po hodine varenia zhustnúť a pripomínať skôr med ako vodu. Ako som už napísal, mne odvar nehustol, až po hodine a pol varenia trošičku, ale fakt iba trošičku. Ale, keď začal chladnúť, začal aj hustnúť, takže som o nič neprišiel. :D Tento umelý med som hneď naberačkou načapoval do dvoch sedemdecilitrových fliaš a asi dve deci mi ostali, tak som ich zlial do menšej fľaše. Med vychladol a trochu stuhol, ale stále je rozlievací. No musím povedať, že chutí jedna báseň. Po nejakej dobe státia by púpavový med mal trochu scukornatieť, ale to vám nemôžem s istotou povedať, pretože som ho po prvýkrát varil ešte len včera.

Takýmto spôsobom je možné vytvoriť aj sirup, ten však varíme s cukrom iba krátko, maximálne hodinu. Dúfam, že aj týmto príspevkom som poriadne rozšíril vaše obzory a zostanete nášmu blogu verní aj v mesiaci máj. :D