pondelok 30. augusta 2010

Kukurica

0 komentárov
Určite to každý pozná. Varená kukurica. Krásne voňavé žlté klasy. Zásobáreň škrobu. Radosť pomyslieť... Nedá mi nespomenúť pani, ktorá býva v susedstve blízko sídla firmy v ktorej pracujem. Sem-tam prinesie zamestnancom firmy jablká, hrozno alebo nejaký kompót, len-tak bez toho, aby za to niečo chcela. Je to taká milá Pani s veľkým P, pretože túto osôbku takto aj oslovujeme. Dnes mi pani priniesla kukuricu a fľašu liečivej vody, ktorá vyviera z dedinky z ktorej pochádza. A taktiež jablká, ale tie mi priniesla ešte v piatok, kedy som v práci nebol. Urobila mi naozaj radosť, pretože na kukuricu som mal už chuť, ale určite nie takú veľkú ako moja Zuzka. Super, povedal som si, aspoň dnes sa nemusím starať, že čo urobím na obed. Pani musím podarovať aspoň kávu. Jeden-dva sáčky s instantnou kávou s nápisom 3 v 1 to spravia. Mám iba 2 v 1, bude sa musieť uspokojiť... Ale ku kukurici. Kukuricu som doma vhodil do hrnca s vodou, ktorú som vopred osolil. Varil som asi 1/2 hodiny, ale nesledoval som to presne. Po tejto dobe som kukuricu z vriacej vody vytiahol a pokrm bol na svete. Navyše pripravený na konzumáciu. Zuzka vzala soľ a o chvíľu v hrnci nebola žiadna kukurica. Musím povedať, že kukuricu je možné pripravovať aj nad ohňom, ale určite nie je taká chutná ako varená. Ak vás však zastihne hlad počas opekačky a na poli v blízkosti miesta jej konania rastie kukurica, tak neváhajte a bežte si jednu požičať. Nechajte ju v šupke a zahrabte ju do pahreby. Presný čas prípravy vám nepoviem, ale keď bude šupka už úplne vysušená a začne sa chytať, tak kukuricu vytiahnite a olúpte. Bude uvarená vo vlastnej šťave. Dobré, čo? Mám to vyskúšané. Keďže žiadne iné recepty ohľadom kukurice už nepoznám, uzatváram túto tému... Ale až o chvíľu. Ešte ma napadlo, ale to iba tak mimo tému, že keď do pahreby zahrabete cesnak, tiež v pôvodnej šupke, tak sa po nejakom čase taktiež uvarí vo vlastnej šťave. Naberie však novú chuť. Je sladký. Skúste to. Ja takto pripravujem cesnak aj v rúre. Perlička na koniec: Poznáme aj pukancovú kukuricu, ktorej vylúpané a opražené semená na oleji sa nazývajú pop-corn, alebo keď chcete, tak aj pukance. Toť vsio. :D

Bravčový jazyk

0 komentárov
Znie to možno trochu divne, ale aj jazyk z takého brava je jedlý a dokonca aj chutný. Minule som balenie takýchto jazykov objavil v obchodnom dome Kaufland. Vtedy som ešte nevedel ako sa tento produkt pripravuje. Preto som ho iba umyl, pretože žliaz už bol zbavený a nakrájal na tenké plátky, ktoré som najprv zľahka opražil na oleji a potom som ich podlial a nechal chvíľu podusiť. Dochutil som to celé korením a bolo. Bravčový jazyk na prírodno. Jedlo ako také bolo fajn, trochu žuvačkové mäso... Teraz už však viem, ako by som mal na to ísť správne. Nedalo mi a kúpil som ďalšie balenie dvoch jazykov. Najprv som ich dal uvariť. Ak jazyky povaríte dostatočne dlho, vrchné tkanivo v ktorom sú uložené chuťové bunky zvieraťa sa rozvarí a je možné ho jednoducho dať dole, napríklad nožom. Uvarené jazyky som nechal vychladnúť, potom som ich pokrájal na kocky. Pokým sa jazyky chladili, narezal som cibuľu nadrobno a popražil som ju na oleji. K nej som pridal pokrájané jazyky a celé som to zahustil smotanou na varenie obohatenou kávovou lyžičkou bezlepkovej múky. Vzniknutú omáčku som dochutil soľou, čiernym mletým korením a vegetou. Vegeta u nás doma nesmie nikdy chýbať, pretože sa jedná o univerzálne korenie. Musím priznať, že ešte nie som taký dobrý kuchár, aby som vedel dochucovať inými, najmä exotickými koreniami bez toho, aby som to trochu neprehnal... Na farbu som použil sladkú červenú mletú papriku. Omáčka bola hotová. :D

Rada pre začiatočníkov: K tejto omáčke je ako stvorený knedlík. Alebo spisovne knedľa? No neviem naisto, ale asi knedľa. Hlavné je, že si rozumieme. :D

sobota 21. augusta 2010

Lečo

1 komentárov
Papriku som nikdy nemal rád a dá sa povedať, že ju neobľubujem ani v čase písania tohto príspevku. Paradajky mi stále chutili a chutia mi dodnes. Ako malý chlapec som mal zo všetkého najradšej praženicu. Iba tak, popražené vajce na oleji so štipkou soli. Až keď sme začali so Zuzkou spolu bývať, zistil som, že praženicu je možné, ako aj veľa ďalších jedál pripraviť "na cibuľke". Zistil som taktiež, že keď na cibuli popražím papriku, tak nemám problém ju zjesť. Prečo to všetko spomínam? Minule ma totiž napadlo ku cibuli a paprike pridať malé cherry paradajky. Cibuľa, paprika, paradajka a vajce. Bolo to fajn. Keď som sa najedol a vravel som Zuzke, čo som si spravil na raňajky, povedala mi, že je to niečo také ako vajce s lečom. Lenže... Ja osobne som lečo doma nikdy nejedol a chutnal som ho možno iba raz. Ani vo sne by ma nenapadlo, že vlastne spôsob akým som sa rozhodol spestriť si praženicu sa nazýva lečo. :D

Lečo je výborná vec. Paradajka a paprika sú sezónnymi záležitosťami. Skladovať sa v normálnom stave dajú iba veľmi krátko. Jedol som aj sušené paradajky nakladané v olivovom oleji, ale dáte mi určite za pravdu, že vysušiť takú paradajku nie je vôbec jednoduché... Preto, ak máte radi papriku, paradajky a cibuľu, hor sa do práce, ideme robiť lečo. Takže. Na výrobu potrebujeme:

1 x olej
3 x stredne veľká cibuľa
10 x stredne veľká paprika
15 x stredne veľká paradajka
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie
1 x vegeta

Aspoň takýto pomer ingrediencií som zvolil ja. Do veľkého woku som nalial trochu oleja, na ktorom som popražil cibuľu, samozrejme nakrájanú. Kým sa mi na najmenšom plameni pražila cibuľa v prikrytom woku, narezal som na prúžky papriku a keď cibuľa bola "sklenená", tak som k nej papriku pridal. Wok som prikryl a pripravil som si paradajky. Každú som prerezal na polovicu a obe polovice som pokrájal na prúžky. Keď paprika vo woku trochu zmäkla, pridal som k nej aj paradajky. Kto má rád viac cibule, môže popražiť viac cibule, kto uprednostňuje paradajky pred paprikami, dá viac paradajok a naopak, kto má rád papriku, dá do leča paradajok menej. Pomer si každý volí sám podľa chuti. Ale pokračujeme, pretože som trochu odbočil. Zeleninu som nechal vo woku chvíľu podusiť a keď bola vhodná na konzumáciu, rozhodol som sa ju zasterilizovať. Čo je to sterilizácia rozvádzať nebudem, ešte by si o mne niečo pomyslel... Čerstvé lečo som nahádzal do fľaštičiek so skrutkovacími víčkami a víčka som pevne dotiahol. Najprv sa mi niektoré víčka pretočili, ale nakoniec som našiel tie vhodné. Prakticky sa nič nestalo, iba som musel polovicu leča poprelievať do iných fľaštičiek, na ktoré som mal aj rezervné víčka. Inak v pohode. Na spodok hrnca v ktorom som sa rozhodol sterilizovať som položil hrubú utierku. Tá sa tam dáva preto, aby fľaštičky nepopraskali. Musím poklopať, zatiaľ sa mi ešte nestalo, aby mi nejaká fľaštička praskla. Dúfam však, že sa aj toho dožijem... Ale pokračujem v príbehu. Do hrnca som vložil fľaštičky s čerstvým lečom a do hrnca som nalial vlažnú vodu približne do dvoch tretín fľaštičiek. Sterilizácia trvá nejakých 15 minút od doby, kedy voda začne vrieť. Po tejto dobe, ako obyčajne sa mi stalo to, že keď som fľaštičky vybral a otočil víčkom dole, jedna fľaštička tiekla. Zistil som, že má nejak zvláštne deformované víčko, čo som si dovtedy nevšimol a musel som ho vymeniť. Vhodil som ju ešte raz do vriacej vody asi na päť minút a problém dol vyriešený. :D

Keďže do nášho woku nevojde až toľko zeleniny ako do kúzelného klobúka, robil som lečo na dve várky. Druhú várku som oproti prvej vylepšil tak, že som zeleninu dochutil soľou, čiernym mletým korením a vegetou. Je to opäť individuálna záležitosť, pretože lečo je možné dochutiť kedykoľvek po otvorení nedochutenej fľaštičky. Do budúcnosti však budem uprednostňovať druhý spôsob prípravy. Tak aspoň ušetrím čas pri konzumácii. Po sterilizácii, ako som už spomenul, som fľaštičky otočil dole víčkom a poukladal som ich na utierku. Druhou utierkou som ich zakryl a nechal ich odstať celú noc. Podľa všetkého by mali byť pripravené na konzumáciu. Dúfam teda, že vydržia bez toho, aby sa pokazili. Ak by sa niečo také stalo, tak to určite oznámim komentárom, preto dúfam, že ostanete vernými čitateľmi. :D

Syrová omáčka s párkom

0 komentárov
Rýchla a navyše chutná omáčka. Na prípravu potrebujeme:

1 x párok
1 x syr á la bambino alebo nejaký iný tavený syr
1 x olej
1 x mlieko

Postup je jednoduchý. Na panvicu nalejeme trochu oleja, na ktorom popražíme na kolieska pokrájané párky z oboch strán. Potom pridáme syr, ktorý roztopíme na panvici. Aby neprihorel, môžeme ho podliať trochou mlieka. Dochutíme soľou a výborná omáčka je hotová.

Rada pre začiatočníkov: K omáčke odporúčam všetky druhy cestovín...Mňam. :D

Živánska pochúťka

0 komentárov
Omrzelo vás na opekačkách opekať stále dookola to isté? Myslím tým klobásy alebo párky, slaninu a cibuľu? Mám pre vás riešenie. Potrebujeme:

1 x olej
1 x kuracie mäso
1 x zemiaky
1 x cubuľa
1 x paprika
1 x paradajka
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie

Vezmeme alobal, ktorý dvakrát preložíme a jeho boky pridvihneme. Do stredu vložíme kúsok kuraciny, ktorú osolíme a okoreníme a obložíme pokrájanými zemiakmi, cibuľou, paradajkou a paprikou. Ak nemáme čerstvú zeleninu, môžeme použiť lečo. Živánsku polejeme olejom a obalíme alobalom. Už nám neostáva čakať na nič iné ako na vhodnú pahrebu alebo rozohriatu rúru. :D

Rada pre začiatočníkov: Do živánskej môžeme pridať aj kukuricu a huby alebo na kolečka pokrájanú klobásu alebo párok, respektíve kúsky slaniny. Prakticky tam môžeme pridať všetko na čo máme chuť. Uhorku neodporúčam... :D

Grilované mäso

0 komentárov
Začal som síce s grilovaním zeleniny, ale tej zelenine stále niečo chýbalo. Nejaká príloha. Prílohou k zeleninovému grilu bolo samozrejme grilované mäso. Grilovať môžeme všetky druhy mäsa, samozrejme všetky okrem sójového. Pred grilovaním sa mäso na niekoľko hodín ukladá do marinády. Marinádu tvorí olej a bylinky, do ktorých vložíme platy nakoreneného mäsa. Myslím, že nespisovné označenie marinády je "pac". Hnusné slovo, že? Mäso počas grilovania na rošte niekoľkokrát otočíme zo strany na stranu a po niekoľkých minútach grilovania podávame. Skvelá príloha k zeleninovému grilu je hotová. :D

Zeleninový gril

0 komentárov
Prednedávnom som dostal len tak z ničoho nič takýto nápad. Na jeho realizáciu som použil:

1 x cuketa (spisovne asi cukina)
1 x baklažán
1 x cibuľa (najlepšie mladá cibuľka)
2 x strúčik cesnaku
3 x paradajka
1 x citrón
1 x grilovacie korenie
1 x syr

Cuketu a baklažán som pokrájal na plátky, cibuľu a paradajku som iba prekrojil, cesnak iba olúpal a nechal v celku. Všetko som to poukladal na gril a posypal grilovacím korením. Baklažán som navyše pokvapkal citrónovou šťavou. Po nejakej dobe grilovania som všetku zeleninu pokryl nahrubo postrúhaným syrom. Výborná večera bola hotová asi za pätnásť minút grilovania. :D

Chlieb vo vajci

0 komentárov
Tento recept je veľmi užitočný v prípade, že sa vám zvýšilo pečivo z predošlého dňa a dnes už nevyzerá najčerstvejšie. V takomto prípade odporúčam vziať vajcia (množstvo určuje množstvo pečiva, ktoré chceme obaliť) a vymiešať ich so štipkou soli v hlbokom tanieri. K vajciam môžeme pridať aj trochu mlieka. Vezmeme pečivo, porežeme ho na kúsky a obalíme v pripravenom vajci. Na panvicu dáme trochu oleja a chlieb obalený vo vajci z oboch strán opražíme. To je všetko. Jednoduché, čo? Tento recept je praktický aj pri bezlepkovom pečive, ktoré tvrdne rýchlejšie ako to normálne pečivo. Ja osobne mám najradšej chlieb vo vajci s plátkom syra, ale ako ho budete konzumovať vy, už nechám na vás. :D

streda 11. augusta 2010

Moussaka

0 komentárov
Moussaka alebo musaka (s poslovenčeným názvom) je jedlo gréckej kuchyne. Ide o jedlo veľmi podobné lasagnam, taktiež sa zapeká v rúre, ale namiesto platov cesta použijeme zeleninu. Takže na prípravu potrebujeme:

1 x baklažán
2 x zemiak
1 x mleté mäso
1 x kečup
1 x cibuľa
1 x olej
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie
1 x vegeta
4 x strúčik cesnaku
1 x tvrdý syr na strúhanie
1 x paradajka
1 x mlieko alebo smotana na varenie/šľahanie
1 x múka

Najprv si pripravíme mäso. Postup je taký istý ako pri lasagniach. Na panvicu dáme olej, na ktorom popražíme pokrájanú cibuľu. Ku popraženej cibuli pridáme mäso. To pražíme dovtedy, kým nezhnedne a pridáme k nemu dva pokrájané strúčiky cesnaku. Do masy mäsa pridáme kečup, poprípade trochu nahrubo postrúhaného syra a dochutíme ho korením a soľou. Plnka je hotová. Vezmeme zapekacie misky, ktoré vymastíme olejom. Olúpeme zemiaky a pokrájame ich na plátky. Baklažán taktiež pokrájame na asi polcentimetrové plátky. Do zapekacích misiek naukladáme zemiaky, na nich baklažán a zakryjeme to celé mäsom, ktoré sme si pripravili na panvici. Na mäso ide opäť baklažán, ktorý môžeme prekryť paradajkami a zvyšným pokrájaným cesnakom. Baklažán je podľa mojich skúsenosti s ním ako huba, ktorá je sama o sebe bez chuti. Záleží iba na tom, čo je v jeho blízkosti, od čoho by mohol chuť chytiť. V našom prípade pre dolnú vrstvu baklažánu platí, že bude chytať chuť od mäsa a horná vrstva baklažánu chytí chuť od paradajok a cesnaku. Na to ide zase vrstva zemiakov a vrstva syra. Zapekacie misky sú pripravené na zapekanie. Misky vložíme do rúry a zapekáme asi pätnásť minút. Počas tejto doby si pripravíme zátrepku z mlieka a múky. Tú dochutíme vegetou a podlejeme jedlo, ktoré necháme v rúre zapekať ďalších pätnásť minút. Po tejto dobe rúru vypneme a musaku necháme vychladiť. To je všetko. Dobrú chuť. :D

pondelok 9. augusta 2010

Bublanina s ovocím

0 komentárov
Bublanina je skvelá pochúťka, a to hlavne v lete, keď je všade tak veľa čerstvého ovocia. Pred samotným začatím pečenia je potrebné skontrolovať, či chladnička a špajz obsahujú (poznámka - keďže bublaninu inak nazývame šálkovým koláčom, odmerkou je práve šálka ľubovoľnej veľkosti):

1/2 šálky oleja
3/4 šálky letnej vody
2 šálky múky Peka (bezlepkovú používame my doma, inak sa dáva neviem aká :-))
1 prášok do pečiva
4 x žĺtok
1 šálka práškového cukru
a veľa najlepšie čerstvého ovocia na záver

Príprava je nasledovná: Spolu vymiešame žĺtky a práškový cukor, po častiach pridávame vodu a olej, a na koniec pridáme do zmesi múku a prášok do pečiva. V samostatnej nádobe vyšľaháme bielky (musia byť vyšľahané tak dokonalo, aby sa pri otočení nádoby udržali v nej) a pridáme do zmesi. Plech potrieme olejom, posypeme jemne múkou a cesto rovnomerne vylejeme. Do zmesi len tak hala-bala naukladáme kúsky ovocia (a upozorňujem, že ovocie, hoci z vlastnej záhrady sa má pred spotrebou umyť - to len na pripomenutie môjmu Janíkovi, ktorému to nejak nejde do hlavy) a dáme piecť do rúry na 180 - 200 °C. Koláčik je upečený vtedy, keď do neho pichneme špajlu, a tá po vytiahnutí ostane suchá (nebude na nej nalepené cesto). Dobrú chuť :-)