Pečený zajac

Môj dedo je vášnivý rybár, ktorý nás zásobuje rybami po celý rok. Sám som s ním chodil rybárčiť, ale ja nie som povaha, ktorá bude kľudne vysedávať pri udici hoci aj celý deň a čakať na záber. Náš spoločný rybolov nebol vždy úspešný, pretože dedo si chodil k vode oddýchnuť a keď som bol na rybačke s ním, tak sa vracal domov nervózny ako čert. Zuzkin dedo pre zmenu chová zajace. Mal by som asi písať, že králiky, pretože zajace sú divo žijúce a králiky sa chovajú. Nech je tak, či onak, my sme piekli zajaca. :D Zuzkin dedo nám totiž jedného poslal. Nebol živý (chvála bohu), ale už vypitvaný a zmrazený. Ak by sa jednalo o ten prvý prípad, mohlo by sa stať, žeby tu stále pobehoval, pretože ja mám zvieratá rád a nerád by som ich oberal o život. Tak isto je to aj s rybami, ktoré nám z času na čas podaruje môj dedo. Keby neboli zmrazené, stále by plávali vo vani alebo v blízkej rieke. Zajaca, ktorého priniesla Zuzka, mi bolo taktiež ľúto, ale s jeho smrťou som nemal ja osobne nič spoločné... Zajac má veľmi jemné a diétne mäso, preto sa pripravuje väčšinou dusený. My sme sa rozhodli pre pečenie. Nechceli sme, aby stratil chuť, preto som celé jeho telíčko poriadne potrel soľou. Nepridali sme žiadne iné korenie, chceli sme ho pripraviť na prírodno. Strčil som ho do rúry a nastavil som teplovzdušnú rúru na niečo cez 150 stupňov. Zajac sa piekol asi polhodinku. Tým, že som rúru nenastavil na grilovanie pri 250 stupňoch som dosiahol to, že zajac sa akoby uvaril alebo udusil, jeho mäso bolo mäkké a šťavnaté. Zajaca som vybral z rúry a všetko mäso pooberal.Myslel som, že k nemu uvarím ryžu a urobím zajačie rizoto. Nestihol som to, pretože keď sme zistili, aké chutné je mäso, zjedli sme ho bez prílohy. Bola to naozaj pochúťka. :D

Štrúdľa z margarínového cesta

Práve v tejto chvíli som sa rozhodol zverejniť ešte jeden recept. Jedná sa o netypickú štrúdľu. Tento recept mám od starej mamy, ktorá je taktiež ako Zuzka celiatik. Na prípravu cesta netypickej štrúdle potrebujeme:

1 x margarín
1 x hladká múka (30 dekagramov)
1 x štipka soli
1 x práškový cukor (2 polievkové lyžice)
1 x ocot (2 polievkové lyžice)
1 x vajce (môžu byť aj dve)
1 x škoricový cukor
1 x orechy
1 x hrozienka
3 x jablko
1 x olej

Postup je jednoduchý. Všetky uvedené ingrediencie zmiešame a vymiesime cesto. Cesto rozvaľkáme a rozkrájame na platy, ktoré s náplňou nekrútime, ale iba prekladáme, keďže sa jedná o jemné cesto. Pred plnením, ihneď po vymiesení je cesto potrebné rozdeliť na dve polovice a vložiť ich na desať minút do chladničky. Počas tejto doby očistíme a postrúhame jablká, ktoré vymiešame so škoricovým cukrom. Môžeme pridať aj orechy a hrozienka. Touto zmesou cesto naplníme a naplnené platy poukladáme na naolejovaný plech. Pečieme približne 20 minút.

Keď mi tento recept stará mama dala, bol som veľmi rád, pretože sa jedná o originálny recept pre ľudí, ktorí neznášajú lepok. Hneď sme bežali do Tesca a kúpili sme ocot, ktorý sme doma nemali. Ihneď som začal miesiť a plniť, ale niečo mi na tom nesedelo... Cesto bolo ako z blata. No nič to, povedal som si a nakrájal som cesto na kocky, ktorými som pokrekrýval nastrúhané jablká. Po upečení sme počkali, kým dobrota vychladne a chystali sme sa ochutnávať. Keď vtom sme zistili, že štrúdľu nie je možné zdvihnúť z pekáča. Aha! Stará mama nám zabudla prezradiť, že do cesta ide aj vajce. Keďže sa jedná o výrobok z bezlepkovej múky (spravidla cesto drží pokope menej ako normálne cesto), môžete kľudne pridať vajcia aj dve. Určite sa nič nestane. Štrúdľa bola chutná, až na to, že sme ju jedli ako sliepky zrno. No čo, nabudúce sa to určite podarí... :D

Pomazánka s avokádom k hriankám

A keďže som už s neaktuálnymi pomazánkovými receptmi k hriankám začal, tak tu mám ešte jeden. Jedná sa o obdobný recept. Potrebujeme:

2 x paradajka
1 x avokáda
1 x citrón
1 x soľ
1 x olivový olej

Opäť pokrájame paradajky čo na najmenšie kúsky, pridáme avokádovú dužinu, citrónovú šťavu, soľ a olivový olej. Jedná sa o výbornú nátierku. Recept som získal počas jednej grilovačky od kamarátky modelky, ktorej meno pre istotu neuvediem (aby zákerní ľudia nezávideli, ja medzi takýto typ ľudí nepatrím, keďže keby som chcel tiež by som mohol byť model... ale nechcem), ale chcem tým povedať, že ak na takýchto nátierkach fungujú modelky, tak sa nemusíte strachovať, že priberiete... Čo nie je zlé :D

Čerstvá pomazánka k hriankám

Máte radi hrianky? Ak áno, prinášam vám recept na pomazánku, ktorá sa k hriankam určite hodí. Na prípravu potrebujeme:

2 x paradajka
1 x cesnak
1 x tvrdý syr
1 x vňať petrušky, respektíve pažítky
1 x olivový olej
1 x čierne mleté korenie
1 x soľ

Príprava je jednoduchá. Paradajky pokrájame na čo najmenšie kúsočky, pridáme k nim pretlačený cesnak, zelenú vňat petrušky alebo pažítky, čierne mleté korenie a soľ. Premiešame. Pridáme nahrubo postrúhaný syr, najlepšie ementál alebo eidam a opäť premiešame. Nakoniec môžeme pridať lyžicu olivového oleja a hotovo.

Viem, že nejde asi o nič prevratné a hlavne tento recept je už trošičku neaktuálny, pretože paradajky zo záhrad už v tomto ročnom období vymizli, ale nevadí... Kde je napísané, že hrianky sa konzumujú iba v lete, hááá? :D

Surimovo-špenátovo-šampiňónová omáčka

So Zuzkou máme radi cestovinu s rôznymi omáčkami. Niekedy si dovolím zaexperimentovať a čakám, čo z mojich nápadov vzíde. Tentokrát vzišla výborná, no možno trochu ťažká omáčka k cestovine. Na jej prípravu potrebujeme:

6 x krabia tyčinka zvaná tiež surima
6 x ružička nedrveného špenátu
6 x šampiňón
1 x cibuľa
1 x olej
1 x tavený syr
1 x smotana na varenia
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie

Pripomínam, že množstvo, ktoré uvádzam je na jednu veľkú alebo dve menšie porcie. Ako na to? Cibuľu popražíme na oleji (najlepšie na panvici), pridáme na kolieska pokrájanú surimu, pokrájaný špenát a pokrájané šampiňóny. Po ich opražení a dochutení korením a soľou, pridáme smotanu na varenie a mäkký syr z plastového "črievka" alebo dva až tri klasické trojuholníkové syrečky (bez obalu samozrejme). Syr necháme rozpustiť a celé to párkrát premiešame.

Voalááa, omáčka je na svete. Dobrú chuť :D

Cuketa a patizón

Cuketa a patizón je zelenina, ktorú je možné obaliť ako rezne a vypražiť. Je to chutné, ale ja osobne som to neskúšal. Možno niekedy v budúcnosti. Každopádne, keď sa na to niekedy podujmem, nájdete na tomto (dúfam, že skvelom) blogu návod ako na to.
Cuketa a patizón výborne chutia aj dusené. Je s nimi trochu babračky, pretože oba druhy zeleniny musíme pred dusením opracovať. Opracovanie (neviem, či som zvolil správne slovo) znamená umytie zeleniny a zbavenie ju tvrdej šupky. Ak máme k dispozícii ostrý nôž, (čo ja som nemal) nebude to až také zlé. Potom je potrebné oba druhy zeleniny prekrojiť a polievkovou lyžicou vydlabať mäkkú dužinu obsahujúcu jadierka von. Samozrejme, že nebudeme oba druhy zeleniny dusiť spolu. U oboch druhov zeleniny je spoločné opracovanie, ale nie príprava. Takže ak máte iba patizón alebo iba cukinu (teraz neviem ako je to správne cuketa, či cukina? ...Pravdepodobne cukina :D), vôbec to nevadí. Po vydlabaní pokrájame zvyšok po opracovaní na kocky. Tie potom vložíme do janského sklenených misiek, vložíme k nim kúsky póru, zemiaky a bujón. Podliať to celé môžeme smotanou na varenie a necháme to asi dvadsať minút dusiť na sporáku. Cutná a zdravá večera je hotová. :D

Plnené kuracie rolky

Len tak ma napadlo, ako by asi chutilo mäso naplnené šunkou a syrom. Vzal som teda kuracie prsia a prerezal som ich po dĺžke na tenké platy. Tie som preložil šunkou a syrom a pomaličky som ich zvinul do rolky. Rolky som prepichol drevenou špajlou, aby sa mi nerozpadli. Do roliek som chcel vložiť o trošičku viac ingrediencií, no žiaľ sa mi tam okrem šunky a syra nevošlo nič. :(

Vzal som preto jankého misky a na dno som nalial trochu oleja. Rolky som naukladal na poolejované dno a medzi ne som strčil strúčik cesnaku a obložil som ich šampiňónmi, brokolicou a zemiakmi. Celé som to podlial asi dvomi decilitrami vody, do ktorej som rozmrvil zeleninový bujón. Nechal som to celé podusiť asi polhodinku a skvelý obed bol na svete. :D

Zemiaková kaša

Možno si poviete, že ide o dosť primitívnu záležitosť, ale na svoju obranu musím povedať, že v našej domácnosti sa spotrebuje približne 5 kilogramov zemiakov ročne. Väčšinou varíme ryžu. :D Minule ma tak napadlo urobiť k špenátovému prívarku varené zemiaky na kocky. Potom ma napadlo, že lepšia by bola asi kaša. Preto som tieto uvarené zemiaky rozmixoval spolu s maslom, mliekom a soľou. Zemiaková kaša bola na svete. Je s tým síce babračka, pretože musíte za sebou umývať mixér, ale stojí to za to. :D

Mrazené a sušené hríby

Každý z vás určite vie, čo sú hríby. Hríby je možné zbierať po celý rok, ale dokáže to iba odborník zvaný mykológ. Ja žiaľ osobne žiadneho takého človeka osobne nepoznám, hoci poznám takých, čo to o sebe radi tvrdia. :D

Druhá polovica leta a hlavne prvá polovica jesene je obdobie, kedy rastú najpreferovanejšie druhy hríbov akými sú rôzne druhy kozákov a hlavne veľmi aromatické dubáky. Tým, že sme sa v druhej polovici septembra rozhodli prerobiť bytové jadro, zmeškali sme vrchol hubárskej sezóny a len z počutia sme registrovali kto a koľko bríbov našiel. Škoda, v budúcom roku to len-tak nepremeškáme.

Musím však povedať, že húb sme nazbierali aj tak dosť. V prvej polovici septembra sme chodili na hríby pomerne často. Asi štyrikrát po sebe sme priniesli po plnom košíku. Celková bilancia by bola asi takáto:

Dubák - 35
Bedľa - 6
Masliak - 9
Kuriatko - 57
Kozák osikový - 48
Kozák brezový - 28
Kozák hrabový - 2

Viete si asi predstaviť, že takéto množstvo húb je potrebné nejakým rozumným spôsobom uskladniť. So Zuzkou sme to urobili veľmi jednoducho. Hríby sme rozdelili na veľmi pekné a menej pekné. Veľmi pekné hríby vyzerali byť na prvý pohľad nečervavo, preto sme ich pokrájali na tenké plátky a nechali vysušiť. Po asi dvoch dňoch, keď jednotlivé plátky boli suché, zosypali sme ich do fľaše, vrch ktorej sme utesnili servitkou a gumičkou. Hríby sú pripravené na konzumáciu v zime. :D Menej pekné hríby sme pokrájali na malé kúsky, obvarili ich v slanej vode. V našej domácnosti hríby obvárame už zo zásady. Veď varom sa ničia baktérie a všetky tie nečisté veci, ktoré sa môžu na hríboch usadiť. Napríklad slimačí sliz, stopy po rašeline, či blate a v neposlednom rade zvyšky zvieracích exkrementov. Počas obvárania hríby spenia a pena vynesie okrem zrazenej bielkoviny aj nečistoty, ktoré sme si dovtedy vôbec nevšimli. Tie rýchlo naberiem jemným sitkom a vyhodím do umývadla alebo koša. Obvarené hríby blanšírujeme. Blanšírovanie je proces rýchleho ochladenia. Čiže po obvarení a scedení hríbov do cedníka, premývame horúce hríby studenou vodou dovtedy, kým nevychladnú. Vychladené hríby balíme do mikroténových sáčkov a nechávame zmraziť. Mrazenie hríbov je druhým (a posledným o ktorom viem) spôsobom ich uskladnenia na obdobie zimy.

Od majstra, ktorý nám prerábal bytové jadro (vtipný chlapík) som sa dozvedel, akým spôsobom uskladňuje hríby na zimu on. Obvarené hríby popraží na oleji spolu s cibuľou a popraženou zmesou naplní sáčky, do ktorých sa odlieva tlačenka. Potom to po kúskoch reže podľa potreby. Neviem si to až tak živo predstaviť, pretože v mrazáku hríby zmrznú na kosť a krájanie takejto hubovej kosti nie je určite nič príjemné... :D

Každopádne bytové jadro máme hotové, čakajú nás ešte doťahovačky typu nové dvere, lemovacie lišty k dlažbe a plávajúcej podlahe, nové svetlá do kuchyne a kúpelne, ale to už sú iba také detaily. Úlohy v práci, ktoré som počas obdobia prerábania na chvíľu zanedbal som už podoťahoval, takže všetko sa pomaly vrátilo do starých koľají. Pre tých, ktorý si mysleli, že tento blog stratil šťavu sú na omyle. Od novembra opäť začíname!!! :D

Termix z kyslej smotany

Stojí vám v chladničke kyslá smotana (podobne ako nám) a neviete čo s ňou? Je pravda, že je možné ju osoliť a zjesť s nejakým pečivom. Ale dá sa taktiež pripraviť nasladko. Čo k tomu potrebujeme?

1 x kyslá smotana (označovaná aj ako pochúťková)
1 x škoricový alebo vanilkový cukor
1 x granko

Kyslú smotanu si vykydneme do nejakej väčšej nádobky. Prisypeme škoricový alebo vanilkový cukor (ak nemáte radi ani jednu z uvedených aróm, môžete kľudne použiť polievkovú lyžicu práškového cukru, poprípade aj kryštálový cukor, ale musíte počítať s tým, že vám to bude chrumkať). Pridáme polievkovú lyžicu granka a vymiešame. Termix je hotový. :D

Rada pre začiatočníkov: Do termixu nahádžte kúsky čerstvého ovocia a ozdobte šľahačkou. Termix pasuje k palacinkám (keď nebudete mať doma tvaroh), respektíve je ideálny ku sladkému pečivu s názvom gofry. Gofry je možné kúpiť ako polotovať v potravinách. Stačí ich dať prehriať do hriankovača. Ak máte rozmaznanú sestru, ktorá nič nerobí, iba sa prejedá sladkosťami a niektoré druhy sladkostí jej už lezú krkom, tak nejaký ten balíček gofry môžete dostať ako darček od nej alebo od rodičov, ktorým je ľúto takéto potraviny zbytočne vyhadzovať. :D

Vyprážaný banán

A je to tu :) Zuzka majstrovala v kuchyni. V prvom rade sú potrebné banány, ale také nie veľmi mäkké. Takže banán nakrájate ako chcete. Chcela som ho nakrájať tak, ako píšu na nete (čiže na polovicu a potom polovice pozdĺžne zas na polovice), ale moje banány boli polkruhové ako mesiačiky, čiže pozdĺžne polky sa robili ťažko preťažko. Potrebujeme :

banány
múka
vajcia
strúhanka
škoricový cukor

Rozbijeme vajíčka, do nich pridáme cukor podľa vlastného uváženia (banány samé o sebe sú totiž dosť sladké) a jemne vymiešame. Banány obaľujeme klasicky najprv v múke, potom vo vajíčku a nakoniec v strúhanke. Vyprážame na rozpálenom oleji a podávame. Najlepšie sú naozaj teplé. Dobrú chuť prajem. Inak my sme si k tomu spravili ešte varené zemiačiky a prsia s karí omáčkou :) Ale to už nechám Janíka, nech sa trošku realizuje. Aby ste si potom náhodou nemysleli, že u nás všetko robím ja :)

Vyprážaná bedľa jedlá

V prvom rade je potrebné nájsť v lese, alebo na nejakej lúčke, jedlú bedľu :) Ja mám tento typ hríbu naozaj veľmi rada, aj keď Janík sa dosť obával mi nejakú bedľu doniesť, ak na ňu náhodou v lese natrafil. Chudáčik sa bál, že ma niečím priotrávi, keďže v ich rodine sa jedle nezbierajú. Takže pamätajte : bedľa má dutú nôžku, na nej sukničku (prstenec), a podhríbie je také lupienkové. Keď neviete, aký hríbik myslím, naozaj ich radšej nezbierajte. Bedle sa pred prípravou poutierajú, teda len hlávky, nôžky sa nepoužívajú, a potom sa normálne vyprážajú. Potrebujeme teda :

niekoľkokrát bedľu
múku (u nás doma sa používa bezlepková)
aspoň dve vajcia
soľ
strúhanku (u nás opäť bezlepkovú)

Bedľu rozkrojíme na dve polovice, čím nám vzniknú dva polkruhy :) Obaľujeme najprv v múke, potom namáčame vo vopred rozbitom vajíčku, ktoré trocha vymiešame so soľou, a nakoniec to vložíme do strúhanky, ktorá sa pekne nalepí. Vyprážame v mierne rozpálenom oleji a podávame. Najlepšie sú bedle ešte teplé. Mňamka.

Syrová pomazánka s avokádom

Dnes sa mi podarila výborná pomazánka... Musím však spomenúť, čo ma k nej priviedlo. Tak, pekne po poradí. Asi pred týždňom som chcel urobiť po dlhej dobe pomazánku. Najemno som nastrúhal syr Eidam a vymiešal som ho s ľahko roztierateľným tukom á la Veto alebo Rama, jednoducho im podobný margarínom. Dochutil som to celé soľou a korením a nakoniec som pridal trochu najemno pokrájanej pažítky, ktorú pestujem doma v kvetináči. Mám ju od starej mamy, ktorá ju nazýva "zrezovanec" a pestuje ju v "makotéri". Ale už som odbočil... Inými slovami, pomazánka bola výborná, ale predsa nebola až taká dobrá ako pomazánka, na ktorú vám dám recept teraz. Takže. Čo potrebujeme?

1 x margarín akejkoľvek značky, približne 250 gramov
2 x ovčí syr, približne 300 gramov
1 x avokádo
1 x zelená cibuľka alebo pažítka

Neľakajte sa, keď vidíte v zložení ovčí syr a ten je pomerne drahý... Neviem, ako vo vašom meste, ale u nás v Tescu majú také červené poličky so zlacnenými výrobkami. Niekedy sa pri nich so Zuzkou zastavíme, odstrčíme našich rómskych spoluobčanov a začneme prekladať zo strany na stranu zlacnený tovar. Tak, práve v tejto červenej prepravke sa dá vydolovať ovčí syr za bezkonkurenčnú cenu. Škoda, že záruku má už iba maximálne dva dni. Preto budeme postupovať veľmi rýchlo. Syr je sám o sebe veľmi slaný, preto nátierku nie je potrebné dochucovať. Syr postrúhame na najhrubšom nadstavci na strúhadle. Vymiešame s margarínom a pridáme najemno posekanú cibuľku alebo pažítku. Teraz pridáme tú zázračnú prísadu s názvom avokádo. Avokádo je zelenina s veľkou hnedou kôstkou, ktorú keď olúpeme a vykôstkujeme, neostane nám skoro nič. Kúsok mastne vyzerajúcej dužinky taktiež postrúhame na hrubom nadstavci a primiešame do pomazánky. A je to. Avokádo urobí peknú nazelenalú farbu, ale chuťovo za veľa nestojí. Asi preto sa používa iba do nátierok. Ale nechajme avokádo avokádom, nátierka je super, ochutnajte - uvidíte. Mňam :D

Kukurica

Určite to každý pozná. Varená kukurica. Krásne voňavé žlté klasy. Zásobáreň škrobu. Radosť pomyslieť... Nedá mi nespomenúť pani, ktorá býva v susedstve blízko sídla firmy v ktorej pracujem. Sem-tam prinesie zamestnancom firmy jablká, hrozno alebo nejaký kompót, len-tak bez toho, aby za to niečo chcela. Je to taká milá Pani s veľkým P, pretože túto osôbku takto aj oslovujeme. Dnes mi pani priniesla kukuricu a fľašu liečivej vody, ktorá vyviera z dedinky z ktorej pochádza. A taktiež jablká, ale tie mi priniesla ešte v piatok, kedy som v práci nebol. Urobila mi naozaj radosť, pretože na kukuricu som mal už chuť, ale určite nie takú veľkú ako moja Zuzka. Super, povedal som si, aspoň dnes sa nemusím starať, že čo urobím na obed. Pani musím podarovať aspoň kávu. Jeden-dva sáčky s instantnou kávou s nápisom 3 v 1 to spravia. Mám iba 2 v 1, bude sa musieť uspokojiť... Ale ku kukurici. Kukuricu som doma vhodil do hrnca s vodou, ktorú som vopred osolil. Varil som asi 1/2 hodiny, ale nesledoval som to presne. Po tejto dobe som kukuricu z vriacej vody vytiahol a pokrm bol na svete. Navyše pripravený na konzumáciu. Zuzka vzala soľ a o chvíľu v hrnci nebola žiadna kukurica. Musím povedať, že kukuricu je možné pripravovať aj nad ohňom, ale určite nie je taká chutná ako varená. Ak vás však zastihne hlad počas opekačky a na poli v blízkosti miesta jej konania rastie kukurica, tak neváhajte a bežte si jednu požičať. Nechajte ju v šupke a zahrabte ju do pahreby. Presný čas prípravy vám nepoviem, ale keď bude šupka už úplne vysušená a začne sa chytať, tak kukuricu vytiahnite a olúpte. Bude uvarená vo vlastnej šťave. Dobré, čo? Mám to vyskúšané. Keďže žiadne iné recepty ohľadom kukurice už nepoznám, uzatváram túto tému... Ale až o chvíľu. Ešte ma napadlo, ale to iba tak mimo tému, že keď do pahreby zahrabete cesnak, tiež v pôvodnej šupke, tak sa po nejakom čase taktiež uvarí vo vlastnej šťave. Naberie však novú chuť. Je sladký. Skúste to. Ja takto pripravujem cesnak aj v rúre. Perlička na koniec: Poznáme aj pukancovú kukuricu, ktorej vylúpané a opražené semená na oleji sa nazývajú pop-corn, alebo keď chcete, tak aj pukance. Toť vsio. :D

Bravčový jazyk

Znie to možno trochu divne, ale aj jazyk z takého brava je jedlý a dokonca aj chutný. Minule som balenie takýchto jazykov objavil v obchodnom dome Kaufland. Vtedy som ešte nevedel ako sa tento produkt pripravuje. Preto som ho iba umyl, pretože žliaz už bol zbavený a nakrájal na tenké plátky, ktoré som najprv zľahka opražil na oleji a potom som ich podlial a nechal chvíľu podusiť. Dochutil som to celé korením a bolo. Bravčový jazyk na prírodno. Jedlo ako také bolo fajn, trochu žuvačkové mäso... Teraz už však viem, ako by som mal na to ísť správne. Nedalo mi a kúpil som ďalšie balenie dvoch jazykov. Najprv som ich dal uvariť. Ak jazyky povaríte dostatočne dlho, vrchné tkanivo v ktorom sú uložené chuťové bunky zvieraťa sa rozvarí a je možné ho jednoducho dať dole, napríklad nožom. Uvarené jazyky som nechal vychladnúť, potom som ich pokrájal na kocky. Pokým sa jazyky chladili, narezal som cibuľu nadrobno a popražil som ju na oleji. K nej som pridal pokrájané jazyky a celé som to zahustil smotanou na varenie obohatenou kávovou lyžičkou bezlepkovej múky. Vzniknutú omáčku som dochutil soľou, čiernym mletým korením a vegetou. Vegeta u nás doma nesmie nikdy chýbať, pretože sa jedná o univerzálne korenie. Musím priznať, že ešte nie som taký dobrý kuchár, aby som vedel dochucovať inými, najmä exotickými koreniami bez toho, aby som to trochu neprehnal... Na farbu som použil sladkú červenú mletú papriku. Omáčka bola hotová. :D

Rada pre začiatočníkov: K tejto omáčke je ako stvorený knedlík. Alebo spisovne knedľa? No neviem naisto, ale asi knedľa. Hlavné je, že si rozumieme. :D

Lečo

Papriku som nikdy nemal rád a dá sa povedať, že ju neobľubujem ani v čase písania tohto príspevku. Paradajky mi stále chutili a chutia mi dodnes. Ako malý chlapec som mal zo všetkého najradšej praženicu. Iba tak, popražené vajce na oleji so štipkou soli. Až keď sme začali so Zuzkou spolu bývať, zistil som, že praženicu je možné, ako aj veľa ďalších jedál pripraviť "na cibuľke". Zistil som taktiež, že keď na cibuli popražím papriku, tak nemám problém ju zjesť. Prečo to všetko spomínam? Minule ma totiž napadlo ku cibuli a paprike pridať malé cherry paradajky. Cibuľa, paprika, paradajka a vajce. Bolo to fajn. Keď som sa najedol a vravel som Zuzke, čo som si spravil na raňajky, povedala mi, že je to niečo také ako vajce s lečom. Lenže... Ja osobne som lečo doma nikdy nejedol a chutnal som ho možno iba raz. Ani vo sne by ma nenapadlo, že vlastne spôsob akým som sa rozhodol spestriť si praženicu sa nazýva lečo. :D

Lečo je výborná vec. Paradajka a paprika sú sezónnymi záležitosťami. Skladovať sa v normálnom stave dajú iba veľmi krátko. Jedol som aj sušené paradajky nakladané v olivovom oleji, ale dáte mi určite za pravdu, že vysušiť takú paradajku nie je vôbec jednoduché... Preto, ak máte radi papriku, paradajky a cibuľu, hor sa do práce, ideme robiť lečo. Takže. Na výrobu potrebujeme:

1 x olej
3 x stredne veľká cibuľa
10 x stredne veľká paprika
15 x stredne veľká paradajka
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie
1 x vegeta

Aspoň takýto pomer ingrediencií som zvolil ja. Do veľkého woku som nalial trochu oleja, na ktorom som popražil cibuľu, samozrejme nakrájanú. Kým sa mi na najmenšom plameni pražila cibuľa v prikrytom woku, narezal som na prúžky papriku a keď cibuľa bola "sklenená", tak som k nej papriku pridal. Wok som prikryl a pripravil som si paradajky. Každú som prerezal na polovicu a obe polovice som pokrájal na prúžky. Keď paprika vo woku trochu zmäkla, pridal som k nej aj paradajky. Kto má rád viac cibule, môže popražiť viac cibule, kto uprednostňuje paradajky pred paprikami, dá viac paradajok a naopak, kto má rád papriku, dá do leča paradajok menej. Pomer si každý volí sám podľa chuti. Ale pokračujeme, pretože som trochu odbočil. Zeleninu som nechal vo woku chvíľu podusiť a keď bola vhodná na konzumáciu, rozhodol som sa ju zasterilizovať. Čo je to sterilizácia rozvádzať nebudem, ešte by si o mne niečo pomyslel... Čerstvé lečo som nahádzal do fľaštičiek so skrutkovacími víčkami a víčka som pevne dotiahol. Najprv sa mi niektoré víčka pretočili, ale nakoniec som našiel tie vhodné. Prakticky sa nič nestalo, iba som musel polovicu leča poprelievať do iných fľaštičiek, na ktoré som mal aj rezervné víčka. Inak v pohode. Na spodok hrnca v ktorom som sa rozhodol sterilizovať som položil hrubú utierku. Tá sa tam dáva preto, aby fľaštičky nepopraskali. Musím poklopať, zatiaľ sa mi ešte nestalo, aby mi nejaká fľaštička praskla. Dúfam však, že sa aj toho dožijem... Ale pokračujem v príbehu. Do hrnca som vložil fľaštičky s čerstvým lečom a do hrnca som nalial vlažnú vodu približne do dvoch tretín fľaštičiek. Sterilizácia trvá nejakých 15 minút od doby, kedy voda začne vrieť. Po tejto dobe, ako obyčajne sa mi stalo to, že keď som fľaštičky vybral a otočil víčkom dole, jedna fľaštička tiekla. Zistil som, že má nejak zvláštne deformované víčko, čo som si dovtedy nevšimol a musel som ho vymeniť. Vhodil som ju ešte raz do vriacej vody asi na päť minút a problém dol vyriešený. :D

Keďže do nášho woku nevojde až toľko zeleniny ako do kúzelného klobúka, robil som lečo na dve várky. Druhú várku som oproti prvej vylepšil tak, že som zeleninu dochutil soľou, čiernym mletým korením a vegetou. Je to opäť individuálna záležitosť, pretože lečo je možné dochutiť kedykoľvek po otvorení nedochutenej fľaštičky. Do budúcnosti však budem uprednostňovať druhý spôsob prípravy. Tak aspoň ušetrím čas pri konzumácii. Po sterilizácii, ako som už spomenul, som fľaštičky otočil dole víčkom a poukladal som ich na utierku. Druhou utierkou som ich zakryl a nechal ich odstať celú noc. Podľa všetkého by mali byť pripravené na konzumáciu. Dúfam teda, že vydržia bez toho, aby sa pokazili. Ak by sa niečo také stalo, tak to určite oznámim komentárom, preto dúfam, že ostanete vernými čitateľmi. :D

Syrová omáčka s párkom

Rýchla a navyše chutná omáčka. Na prípravu potrebujeme:

1 x párok
1 x syr á la bambino alebo nejaký iný tavený syr
1 x olej
1 x mlieko

Postup je jednoduchý. Na panvicu nalejeme trochu oleja, na ktorom popražíme na kolieska pokrájané párky z oboch strán. Potom pridáme syr, ktorý roztopíme na panvici. Aby neprihorel, môžeme ho podliať trochou mlieka. Dochutíme soľou a výborná omáčka je hotová.

Rada pre začiatočníkov: K omáčke odporúčam všetky druhy cestovín...Mňam. :D

Živánska pochúťka

Omrzelo vás na opekačkách opekať stále dookola to isté? Myslím tým klobásy alebo párky, slaninu a cibuľu? Mám pre vás riešenie. Potrebujeme:

1 x olej
1 x kuracie mäso
1 x zemiaky
1 x cubuľa
1 x paprika
1 x paradajka
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie

Vezmeme alobal, ktorý dvakrát preložíme a jeho boky pridvihneme. Do stredu vložíme kúsok kuraciny, ktorú osolíme a okoreníme a obložíme pokrájanými zemiakmi, cibuľou, paradajkou a paprikou. Ak nemáme čerstvú zeleninu, môžeme použiť lečo. Živánsku polejeme olejom a obalíme alobalom. Už nám neostáva čakať na nič iné ako na vhodnú pahrebu alebo rozohriatu rúru. :D

Rada pre začiatočníkov: Do živánskej môžeme pridať aj kukuricu a huby alebo na kolečka pokrájanú klobásu alebo párok, respektíve kúsky slaniny. Prakticky tam môžeme pridať všetko na čo máme chuť. Uhorku neodporúčam... :D

Grilované mäso

Začal som síce s grilovaním zeleniny, ale tej zelenine stále niečo chýbalo. Nejaká príloha. Prílohou k zeleninovému grilu bolo samozrejme grilované mäso. Grilovať môžeme všetky druhy mäsa, samozrejme všetky okrem sójového. Pred grilovaním sa mäso na niekoľko hodín ukladá do marinády. Marinádu tvorí olej a bylinky, do ktorých vložíme platy nakoreneného mäsa. Myslím, že nespisovné označenie marinády je "pac". Hnusné slovo, že? Mäso počas grilovania na rošte niekoľkokrát otočíme zo strany na stranu a po niekoľkých minútach grilovania podávame. Skvelá príloha k zeleninovému grilu je hotová. :D

Zeleninový gril

Prednedávnom som dostal len tak z ničoho nič takýto nápad. Na jeho realizáciu som použil:

1 x cuketa (spisovne asi cukina)
1 x baklažán
1 x cibuľa (najlepšie mladá cibuľka)
2 x strúčik cesnaku
3 x paradajka
1 x citrón
1 x grilovacie korenie
1 x syr

Cuketu a baklažán som pokrájal na plátky, cibuľu a paradajku som iba prekrojil, cesnak iba olúpal a nechal v celku. Všetko som to poukladal na gril a posypal grilovacím korením. Baklažán som navyše pokvapkal citrónovou šťavou. Po nejakej dobe grilovania som všetku zeleninu pokryl nahrubo postrúhaným syrom. Výborná večera bola hotová asi za pätnásť minút grilovania. :D