Ďumbier lekársky - Zázvor

Zázvor je vlastne koreň rastliny s názvom ďumbier lekársky, využíva sa na mnohé účely. Neodporúčal by som ho konzumovať v surovom stave, pretože je dosť pikantný. Postrúhaný a nasušený zázvor možno použiť ako korenie, väčšinou do indických jedál. Zázvor má mnoho priaznivých účinkov na organizmus. Podporuje tvorbu slín a chuť do jedla, pôsobí proti nevoľnosti, pomáha pri trávení, pri nadmernej plynatosti, nadúvaní a kŕčoch, pôsobí protizápalovo, odbúrava zbytočný cholesterol, pôsobí ako prevencia proti chrípkovým ochoreniam, pri črevnej chrípke, či pri bolesti hlavy. Svojimi účinkami pôsobí proti šíreniu pre organizmus nežiadúcich baktérií. Ako sami vidíte, tento koreň je priam zázračný. Zázvor je vhodné prijímať v podobe čaju, i keď som sa dopočul, že niekto ho zavára. Dokonca sa v špecializovaných obchodoch predáva kandizovaný. My so Zuzkou sme sa rozhodli pre čaj. Samozrejme sme nepoznali potrebné množstvo. Celý koreň (asi 12 cm), samozrejme neolúpaný, som postrúhal na hrubom strúhadle a zalial asi 1,5 litrom vody. Čaj vychladol, precedil som ho a ochutnal. Až vtedy som pochopil, že naše dávkovanie bolo asi prehnané. Čaj som síce vypil, ale štípalo ma až za ušami. Musím povedať, že to bol naozaj silný zážitok. A ako to malo vyzerať? Asi dvojcentimetrový kúsok zázvoru očistíme a postrúhame. Zalejeme litrom vody a necháme vylúhovať. Potom osladíme medom a citrónom a čaj je hotový. Síce som ho v takomto pomere ešte neskúšal uvariť, ale k zázvoru sa určite vrátim. Zázvor vraj pôsobí aj proti rakovine, čo nie je na zahodenie. Ak máte so zázvorom nejaké skúsenosti, nebojte sa a napíšte. Budem sa tešiť na nové recepty... :D

Pečený zajac

Môj dedo je vášnivý rybár, ktorý nás zásobuje rybami po celý rok. Sám som s ním chodil rybárčiť, ale ja nie som povaha, ktorá bude kľudne vysedávať pri udici hoci aj celý deň a čakať na záber. Náš spoločný rybolov nebol vždy úspešný, pretože dedo si chodil k vode oddýchnuť a keď som bol na rybačke s ním, tak sa vracal domov nervózny ako čert. Zuzkin dedo pre zmenu chová zajace. Mal by som asi písať, že králiky, pretože zajace sú divo žijúce a králiky sa chovajú. Nech je tak, či onak, my sme piekli zajaca. :D Zuzkin dedo nám totiž jedného poslal. Nebol živý (chvála bohu), ale už vypitvaný a zmrazený. Ak by sa jednalo o ten prvý prípad, mohlo by sa stať, žeby tu stále pobehoval, pretože ja mám zvieratá rád a nerád by som ich oberal o život. Tak isto je to aj s rybami, ktoré nám z času na čas podaruje môj dedo. Keby neboli zmrazené, stále by plávali vo vani alebo v blízkej rieke. Zajaca, ktorého priniesla Zuzka, mi bolo taktiež ľúto, ale s jeho smrťou som nemal ja osobne nič spoločné... Zajac má veľmi jemné a diétne mäso, preto sa pripravuje väčšinou dusený. My sme sa rozhodli pre pečenie. Nechceli sme, aby stratil chuť, preto som celé jeho telíčko poriadne potrel soľou. Nepridali sme žiadne iné korenie, chceli sme ho pripraviť na prírodno. Strčil som ho do rúry a nastavil som teplovzdušnú rúru na niečo cez 150 stupňov. Zajac sa piekol asi polhodinku. Tým, že som rúru nenastavil na grilovanie pri 250 stupňoch som dosiahol to, že zajac sa akoby uvaril alebo udusil, jeho mäso bolo mäkké a šťavnaté. Zajaca som vybral z rúry a všetko mäso pooberal.Myslel som, že k nemu uvarím ryžu a urobím zajačie rizoto. Nestihol som to, pretože keď sme zistili, aké chutné je mäso, zjedli sme ho bez prílohy. Bola to naozaj pochúťka. :D

Po dlhšom čase...

Tak, po dlhšom čase sa opäť ozývam. Neviem, či sú nejakí ľudia, ktorí sledujú tento blog pravidelne, ak áno, práve im sú určené tieto riadky. Po dlhšom chrípkovom období som chcel zverejniť opäť nejaké tie recepty z našej kuchyne, no hneď nato sme museli vyriešiť problém, ktorý sa nám v domácnosti vyskytol a to bol náš špajz, v ktorom opadávala omietka. Opäť sme museli zavolať majstra murára (toho istého, ktorý nám prerábal bytové jadro), ten nám špajz nanovo omietol a vydlaždil. Potom sme novovyzerajúci špajz premerali a dali vyrobiť poličky jednej súkromnej firme. Konečne po montáži som si chcel vydýchnuť a napísať nejaký recept, ktoré sa mi zatiaľ hromadili na kúskoch papiera. V deň mojich narodenín mi zavolal otec, že zomrela stará mama (tá, od ktorej recept bol napísaný na tomto blogu ako posledný). Bolo mi to veľmi ľúto, pretože sme mali ešte nejaké tie spoločné plány do budúcnosti. Mali sme piecť vianočné bezlepkové pečivo a iné dobré veci. Stále mi je smutno. Život však ide ďalej. Pred nami sú prvé spoločné Vianoce so Zuzkou v našom novom byte, ktorý 1.1.2011 oslávi svoje prvé výročie. To si myslím zaslúži poriadnu silvestrovskú oslavu. Dúfam, že ak niekto teraz číta tieto riadky, tak na náš blog nezanevrie a bude naším verným fanúšikom a prispievateľom. Pripravte sa, začíname...

Štrúdľa z margarínového cesta

Práve v tejto chvíli som sa rozhodol zverejniť ešte jeden recept. Jedná sa o netypickú štrúdľu. Tento recept mám od starej mamy, ktorá je taktiež ako Zuzka celiatik. Na prípravu cesta netypickej štrúdle potrebujeme:

1 x margarín
1 x hladká múka (30 dekagramov)
1 x štipka soli
1 x práškový cukor (2 polievkové lyžice)
1 x ocot (2 polievkové lyžice)
1 x vajce (môžu byť aj dve)
1 x škoricový cukor
1 x orechy
1 x hrozienka
3 x jablko
1 x olej

Postup je jednoduchý. Všetky uvedené ingrediencie zmiešame a vymiesime cesto. Cesto rozvaľkáme a rozkrájame na platy, ktoré s náplňou nekrútime, ale iba prekladáme, keďže sa jedná o jemné cesto. Pred plnením, ihneď po vymiesení je cesto potrebné rozdeliť na dve polovice a vložiť ich na desať minút do chladničky. Počas tejto doby očistíme a postrúhame jablká, ktoré vymiešame so škoricovým cukrom. Môžeme pridať aj orechy a hrozienka. Touto zmesou cesto naplníme a naplnené platy poukladáme na naolejovaný plech. Pečieme približne 20 minút.

Keď mi tento recept stará mama dala, bol som veľmi rád, pretože sa jedná o originálny recept pre ľudí, ktorí neznášajú lepok. Hneď sme bežali do Tesca a kúpili sme ocot, ktorý sme doma nemali. Ihneď som začal miesiť a plniť, ale niečo mi na tom nesedelo... Cesto bolo ako z blata. No nič to, povedal som si a nakrájal som cesto na kocky, ktorými som pokrekrýval nastrúhané jablká. Po upečení sme počkali, kým dobrota vychladne a chystali sme sa ochutnávať. Keď vtom sme zistili, že štrúdľu nie je možné zdvihnúť z pekáča. Aha! Stará mama nám zabudla prezradiť, že do cesta ide aj vajce. Keďže sa jedná o výrobok z bezlepkovej múky (spravidla cesto drží pokope menej ako normálne cesto), môžete kľudne pridať vajcia aj dve. Určite sa nič nestane. Štrúdľa bola chutná, až na to, že sme ju jedli ako sliepky zrno. No čo, nabudúce sa to určite podarí... :D

Pomazánka s avokádom k hriankám

A keďže som už s neaktuálnymi pomazánkovými receptmi k hriankám začal, tak tu mám ešte jeden. Jedná sa o obdobný recept. Potrebujeme:

2 x paradajka
1 x avokáda
1 x citrón
1 x soľ
1 x olivový olej

Opäť pokrájame paradajky čo na najmenšie kúsky, pridáme avokádovú dužinu, citrónovú šťavu, soľ a olivový olej. Jedná sa o výbornú nátierku. Recept som získal počas jednej grilovačky od kamarátky modelky, ktorej meno pre istotu neuvediem (aby zákerní ľudia nezávideli, ja medzi takýto typ ľudí nepatrím, keďže keby som chcel tiež by som mohol byť model... ale nechcem), ale chcem tým povedať, že ak na takýchto nátierkach fungujú modelky, tak sa nemusíte strachovať, že priberiete... Čo nie je zlé :D

Čerstvá pomazánka k hriankám

Máte radi hrianky? Ak áno, prinášam vám recept na pomazánku, ktorá sa k hriankam určite hodí. Na prípravu potrebujeme:

2 x paradajka
1 x cesnak
1 x tvrdý syr
1 x vňať petrušky, respektíve pažítky
1 x olivový olej
1 x čierne mleté korenie
1 x soľ

Príprava je jednoduchá. Paradajky pokrájame na čo najmenšie kúsočky, pridáme k nim pretlačený cesnak, zelenú vňat petrušky alebo pažítky, čierne mleté korenie a soľ. Premiešame. Pridáme nahrubo postrúhaný syr, najlepšie ementál alebo eidam a opäť premiešame. Nakoniec môžeme pridať lyžicu olivového oleja a hotovo.

Viem, že nejde asi o nič prevratné a hlavne tento recept je už trošičku neaktuálny, pretože paradajky zo záhrad už v tomto ročnom období vymizli, ale nevadí... Kde je napísané, že hrianky sa konzumujú iba v lete, hááá? :D

Surimovo-špenátovo-šampiňónová omáčka

So Zuzkou máme radi cestovinu s rôznymi omáčkami. Niekedy si dovolím zaexperimentovať a čakám, čo z mojich nápadov vzíde. Tentokrát vzišla výborná, no možno trochu ťažká omáčka k cestovine. Na jej prípravu potrebujeme:

6 x krabia tyčinka zvaná tiež surima
6 x ružička nedrveného špenátu
6 x šampiňón
1 x cibuľa
1 x olej
1 x tavený syr
1 x smotana na varenia
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie

Pripomínam, že množstvo, ktoré uvádzam je na jednu veľkú alebo dve menšie porcie. Ako na to? Cibuľu popražíme na oleji (najlepšie na panvici), pridáme na kolieska pokrájanú surimu, pokrájaný špenát a pokrájané šampiňóny. Po ich opražení a dochutení korením a soľou, pridáme smotanu na varenie a mäkký syr z plastového "črievka" alebo dva až tri klasické trojuholníkové syrečky (bez obalu samozrejme). Syr necháme rozpustiť a celé to párkrát premiešame.

Voalááa, omáčka je na svete. Dobrú chuť :D

Cuketa a patizón

Cuketa a patizón je zelenina, ktorú je možné obaliť ako rezne a vypražiť. Je to chutné, ale ja osobne som to neskúšal. Možno niekedy v budúcnosti. Každopádne, keď sa na to niekedy podujmem, nájdete na tomto (dúfam, že skvelom) blogu návod ako na to.
Cuketa a patizón výborne chutia aj dusené. Je s nimi trochu babračky, pretože oba druhy zeleniny musíme pred dusením opracovať. Opracovanie (neviem, či som zvolil správne slovo) znamená umytie zeleniny a zbavenie ju tvrdej šupky. Ak máme k dispozícii ostrý nôž, (čo ja som nemal) nebude to až také zlé. Potom je potrebné oba druhy zeleniny prekrojiť a polievkovou lyžicou vydlabať mäkkú dužinu obsahujúcu jadierka von. Samozrejme, že nebudeme oba druhy zeleniny dusiť spolu. U oboch druhov zeleniny je spoločné opracovanie, ale nie príprava. Takže ak máte iba patizón alebo iba cukinu (teraz neviem ako je to správne cuketa, či cukina? ...Pravdepodobne cukina :D), vôbec to nevadí. Po vydlabaní pokrájame zvyšok po opracovaní na kocky. Tie potom vložíme do janského sklenených misiek, vložíme k nim kúsky póru, zemiaky a bujón. Podliať to celé môžeme smotanou na varenie a necháme to asi dvadsať minút dusiť na sporáku. Cutná a zdravá večera je hotová. :D

Plnené kuracie rolky

Len tak ma napadlo, ako by asi chutilo mäso naplnené šunkou a syrom. Vzal som teda kuracie prsia a prerezal som ich po dĺžke na tenké platy. Tie som preložil šunkou a syrom a pomaličky som ich zvinul do rolky. Rolky som prepichol drevenou špajlou, aby sa mi nerozpadli. Do roliek som chcel vložiť o trošičku viac ingrediencií, no žiaľ sa mi tam okrem šunky a syra nevošlo nič. :(

Vzal som preto jankého misky a na dno som nalial trochu oleja. Rolky som naukladal na poolejované dno a medzi ne som strčil strúčik cesnaku a obložil som ich šampiňónmi, brokolicou a zemiakmi. Celé som to podlial asi dvomi decilitrami vody, do ktorej som rozmrvil zeleninový bujón. Nechal som to celé podusiť asi polhodinku a skvelý obed bol na svete. :D

Zemiaková kaša

Možno si poviete, že ide o dosť primitívnu záležitosť, ale na svoju obranu musím povedať, že v našej domácnosti sa spotrebuje približne 5 kilogramov zemiakov ročne. Väčšinou varíme ryžu. :D Minule ma tak napadlo urobiť k špenátovému prívarku varené zemiaky na kocky. Potom ma napadlo, že lepšia by bola asi kaša. Preto som tieto uvarené zemiaky rozmixoval spolu s maslom, mliekom a soľou. Zemiaková kaša bola na svete. Je s tým síce babračka, pretože musíte za sebou umývať mixér, ale stojí to za to. :D