Nedá mi nespomenúť našich vietnamských kamarátov, ktorí pripravovali vietnamské špeciality svojho času v Mekongu, čo bola vietnamská reštaurácia v našom meste. Šéfkuchár Dung (Dávid) a jeho pomocník Hung (Maťo) vedeli pripraviť veľmi chutné zapekané ryžové rezance. Trochu sa mi po nich cnie...hlavne, keď mám chuť na niečo exotické. Predvčerom sme so Zuzkou kúpili v Tescu sójovú omáčku. Hneď ma napadlo urobiť niečo na spôsob ázijskej kuchyne, keďže práve tá je známa predovšetkým sójovou omáčkou. Na prípravu potrebujeme:
1 x rezance (ala Vifon)
1 x pór (alebo cibuľa)
1 x olej
1 x kuracie mäso
1 x sójová omáčka
Rezance ala Vifon sú podobné rezancom, ktoré nájdeme v čínskych sáčkových polievkach značky Vifon (existuje viacero značiek, ale Vifon som objavil ako prvú značku s touto instantnou potravou, ešte na internáte strednej školy, kde som tieto polievky chrúmal len tak neuvarené - od hladu, ale to už je opäť iný príbeh...). Takéto rezance sa dajú kúpiť aj samostatne, sú balené po dve alebo štyri kocky rezancovej spleti, nie nepodobnej vlasom mojej sestry, keď si ich nakulmuje a myslí si o sebe, že aká je neuveriteľne príťažlivá. Dosť na túto tému, trebalo by vytvoriť nový blog...
Rezance o ktorých píšem nie je potrebné odvárať, stačí ich zaliať horúcou vodou a nechať nejaké dve-tri minútky postáť. Takéto rezance som sa pokúšal konzumovať s kečupom, ale bol to hnus. Lenže tentokrát vám odhalím super recept, čítajte ďalej, neoľutujete.
Takže pokým rezance ležia namočené v horúcej vode, vezmeme si pór, ktorý pokrájame na kolečka. Na panvicu (na prípravu tohto jedla za najideálnejší nástroj však považujem wok) nalejeme trochu oleja a pór popražíme. Kým sa pór praží, vezmeme kúsok kuracieho mäsa, ktorý pokrájame na stredne veľké kúsky a hodíme na panvicu. Keď je mäso hotové, scedíme rezance a taktiež hodíme na panvicu. Všetko to premiešame a pridáme sójovú omáčku a ešte raz premiešame. Jedlo je hotové.
Rada pre začiatočníkov: Rezance cedíme vždy nad umývadlom.
Nevylučujem pridanie ďalšej zeleniny na panvicu počas praženia, napríklad hrášok, mrkvu, papriku, paradajku, či kukuricu. Musím však upozorniť, že spomínanú zeleninu nemám odskúšanú, preto pri príprave tohto jedla s neodskúšanou zeleninou postupujte nanajvýš pomaly a hlavne opatrne. Samozrejme na vlastné riziko.
štvrtok 29. apríla 2010
Mikrovlnkové pukance
Zverejnil Janko o 13:37:00 Menovky: Potravina, Recept 1 komentárov
Vravíte, že to nepoznáte? Aha, nejde o nič iné ako Pop-corn, teda o pukancovú kukuricu. Stále neviete? Spomeňte si na tú tučnú tetu, čo predávala cukrovú vatu v lete na kúpalisku. Hneď vedľa nej predával tučný ujo pukance. Už viete? Nóóóó, konečne. Presne tak. Mohli ste si vybrať buď pukance na sladko alebo na slano. Teraz si radšej sadnite, lebo sa vám práve teraz chystám niečo povedať. Aj tak mi nebudete veriť. Takéto pukance si dokážete vyrobiť aj vy sami v mikrovlnej rúre. Stačí sa postaviť a navštíviť napríklad Lidl a nájsť drobný sáčoček s pukancovou kukuricou. Potom v pohodlí vášho domova ho jednoducho rozbaliť a vložiť do mikrovlnky. Pozor! Rozbaľujeme iba vrchný mikroténový obal, nie celý sáčok. Poskladaný uzatvorený papierový sáčok s pukancovou kukuricou vložíme do mikrovlnky na 3-5 minút. Radšej však kratšie ako dlhšie, keď nechcete vetrať celý byt ako ja pred dvoma týždňami. Po tejto dobe vyberiete z mikrovlnky plný sáčok čerstvých, voňavých, horúcich pukancov. Dobré, čo?
Akurát som ešte nikde nevidel sladké pukance, ale verím že existujú. Môžete si však vybrať čisto solené alebo maslové (tieto vrelo odporúčam), videl som aj so syrovou príchuťou, ale tieto pre zmenu nemám odskúšané...
Toto skvelé, ale hlavne rýchle jedlo je ideálne večer k filmu alebo keď príde nečakaná návšteva. :D
Akurát som ešte nikde nevidel sladké pukance, ale verím že existujú. Môžete si však vybrať čisto solené alebo maslové (tieto vrelo odporúčam), videl som aj so syrovou príchuťou, ale tieto pre zmenu nemám odskúšané...
Toto skvelé, ale hlavne rýchle jedlo je ideálne večer k filmu alebo keď príde nečakaná návšteva. :D
Tvarohová nátierka
Zverejnil Janko o 13:18:00 Menovky: Gluten-free, Recept 0 komentárov
Robili ste rezance s tvarohom a zvýšil vám tvaroh? Nezúfajte... Nie ste ani prvý, ani posledný, komu sa to stalo. Ak máte zlý pocit, keď musíte nejakú tu potravinu vyhodiť, nesiahajte hneď po Lexaurine, ale dajte na moje dobré rady. Ak vám zvýšil tvaroh a zistíte to ráno, neostáva vám asi nič iné, ako na obed uvariť opäť tvarohové rezance. Ale ak na túto skutočnosť prídete až na obed, odporúčam urobiť trochu redšiu pomazánku a upiecť zemiaky v rúre podľa návodu na nepravé tzatziki, ktorý som publikoval na tomto blogu už pred niekoľkými dňami. Ak prídete na to, že vám ostal tvaroh až večer, odporúčam spraviť trochu tuhšiu tvarohovú nátierku na raňajky k čerstvému pečivu. Akiste vás napadne, že čo pod tým čarovným slovom "tvarohová nátierka" vlastne myslím? Tak sa pohodlne usaďte, hneď to vysvetlím. Pod už spomenutým pojmom rozumiem nátierku podobnú syrovej (rodinnej) nátierke, hoci nie až tak chutnej, ale o to zdravšej. Na prípravu potrebujeme:
1 x tvaroh
1 x pochúťková smotana (kyslá smotana)
1 x cibuľa (respektíve pór alebo pažítka)
1 x vegeta
Postup je podobný ako pri výrobe syrovej (rodinnej) nátierky. Do misky vykydneme smotanu, pridáme nadrobno pokrájanú cibuľu alebo ešte lepšie pór, či pažítku. Pridáme rozdrvený tvaroh a dochutíme vegetou. Nátierka je hotová a ako som už spomenul, je vhodná ako na raňajky k čerstvému pečivu, tak na večeru k pečeným zemiakom.
Ako vidíte, stavy úzkosti sa dajú liečiť nielen tabletkami, ale aj kreatívnou činnosťou. Ako hovorí jeden známy psychológ: "Každý človek má najlepšieho psychiatra sám v sebe, záleží iba na tom, či si s ním rozumie alebo nie" :D Aspoň vidíte, ako tvarohová nátierka dokáže ochrániť pred neurózou... A keď som vám hovoril, že tvarohová nátierka je zdravá nátierka, tak ste mi neverili...
1 x tvaroh
1 x pochúťková smotana (kyslá smotana)
1 x cibuľa (respektíve pór alebo pažítka)
1 x vegeta
Postup je podobný ako pri výrobe syrovej (rodinnej) nátierky. Do misky vykydneme smotanu, pridáme nadrobno pokrájanú cibuľu alebo ešte lepšie pór, či pažítku. Pridáme rozdrvený tvaroh a dochutíme vegetou. Nátierka je hotová a ako som už spomenul, je vhodná ako na raňajky k čerstvému pečivu, tak na večeru k pečeným zemiakom.
Ako vidíte, stavy úzkosti sa dajú liečiť nielen tabletkami, ale aj kreatívnou činnosťou. Ako hovorí jeden známy psychológ: "Každý človek má najlepšieho psychiatra sám v sebe, záleží iba na tom, či si s ním rozumie alebo nie" :D Aspoň vidíte, ako tvarohová nátierka dokáže ochrániť pred neurózou... A keď som vám hovoril, že tvarohová nátierka je zdravá nátierka, tak ste mi neverili...
streda 28. apríla 2010
Syrová (rodinná) nátierka
Zverejnil Janko o 10:20:00 Menovky: Gluten-free, Recept 0 komentárov
Máte chuť na niečo lepšie ako obložený chlebík so syrom? Tak ste tu správne. Prezradím vám recept na nátierku, ktorú predávajú v Bille (aspoň v tej našej) pod názvom rodinná nátierka. Čo potrebujeme? Potrebujeme:
1 x pochúťková smotana (označovaná aj ako kyslá)
1 x syr (najlepšie tvrdý, budeme strúhať)
1 x cesnak
1 x vegeta
Postup je následovný. Vezmeme misku a vykydneme do nej celú smotanu. Vezmeme strúčik cesnaku, pretlačíme ho cez špeciálny prístroj slúžiaci na pretlačánie cesnaku (má tvar podobný ako kliešte). Pretlačený cesnak pridáme do misky so smotanou. Najkrajšia časť celej prípravy je vyčistič cesnakový pretláčač. Vezmeme tvrdý syr a začneme ho najemno strúhať rovno do misky so smotanou a pretlačeným cesnakom. Najlepšie je postupovať tak, že nastrúhame trochu syra a vymiešame so smotanou a zase nastrúhame trochu syra a zase vymiešame so smotanou. Tento postup opakujeme dovtedy, pokým nám zo smotany nevznikne zahustená masa. Pozor, nie zas tak hustá, aby sa nedala natrieť na chlieb. V súvislosti s týmto ma napadá jeden vtip... Je to žlté a nedá sa to natrieť na chlieb, čo je to? No predsa bager! No, ale zas som odbočil. Nakoniec na dochutenie pridáme trochu vegety, ani nie tak kvôli chuti, ako kvôli farbe a nátierka je hotová. Najlepšie je umiestniť misku s pomazánkou na chvíľu do chladničky, ona ešte trochu stuhne. Nátierku odporúčam predovšetkým k hriankám. Prajem dobrú chuť. :D
1 x pochúťková smotana (označovaná aj ako kyslá)
1 x syr (najlepšie tvrdý, budeme strúhať)
1 x cesnak
1 x vegeta
Postup je následovný. Vezmeme misku a vykydneme do nej celú smotanu. Vezmeme strúčik cesnaku, pretlačíme ho cez špeciálny prístroj slúžiaci na pretlačánie cesnaku (má tvar podobný ako kliešte). Pretlačený cesnak pridáme do misky so smotanou. Najkrajšia časť celej prípravy je vyčistič cesnakový pretláčač. Vezmeme tvrdý syr a začneme ho najemno strúhať rovno do misky so smotanou a pretlačeným cesnakom. Najlepšie je postupovať tak, že nastrúhame trochu syra a vymiešame so smotanou a zase nastrúhame trochu syra a zase vymiešame so smotanou. Tento postup opakujeme dovtedy, pokým nám zo smotany nevznikne zahustená masa. Pozor, nie zas tak hustá, aby sa nedala natrieť na chlieb. V súvislosti s týmto ma napadá jeden vtip... Je to žlté a nedá sa to natrieť na chlieb, čo je to? No predsa bager! No, ale zas som odbočil. Nakoniec na dochutenie pridáme trochu vegety, ani nie tak kvôli chuti, ako kvôli farbe a nátierka je hotová. Najlepšie je umiestniť misku s pomazánkou na chvíľu do chladničky, ona ešte trochu stuhne. Nátierku odporúčam predovšetkým k hriankám. Prajem dobrú chuť. :D
Obložené chlebíčky a chuťovky
Zverejnil Janko o 8:57:00 Menovky: Gluten-free, Recept 0 komentárov
Presne tak, ako sa spieva v jednej pesničke od skupiny Vypsaná fixa: "...konečně přišlo jaro, moje tělo to zaregistrovalo...", tak aj moje telo a myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že aj vaše telá zaregistrovali príchod jari. Nemyslím tým iba zvýšenú túžbu po telesnom kontakte s inou osobou (moment, trochu som odbočil, ako keby zo mňa hovoril kamarát Sigmund Freud), ale predovšetkým myslím na jarné prebudenie sa prírody po zime a všetky tie klíčiace veci v nej. Konečne po dlhej, krutej zime máme možnosť načerpať vitamíny nielen zo šumivých multivitamínov a iných tabletových foriem, ale aj z čerstvého ovocia a zeleniny, proste z vecí, ktoré sa začali objavovať na pultoch v obchodných domoch ako huby po daždi. Konečne sa po roku stretávame so zelenou cibuľkou, redkvičkou a inými plodmi jari. Neviem, kedy sa dostanem k téme, o ktorej chcem písať, pretože sa vo mne ozýva jarný duch a jeho hlas (ktorý si väčšinou uvedomujem iba v tomto období) mi našepkáva. Hmmmmmmmmmm. Super! Hlavne, že konečne je preč ten hnusný sneh... Takže. Raňajky bohaté na vitamíny:
1 x sendvič (najlepšie krájaný)
1 x maslo (alebo Perla, Flóra, respektíve Rama)
1 x zelenina (podľa vlastnej chuti)
1 x soľ
Sendvič namastíme maslom, narežeme redkvičku na plátky, obložíme ňou plátok sendviča a osolíme. Takýmto spôsobom pokračujeme a pripravujeme ďalšie a ďalšie chlebíčky.
Namiesto redkvičky môžeme nakrájať aj čerstvú cibuľku a pokračovať vo výrobe chlebíčkov hore načrtnutým spôsobom.
Cibuľku je možné nahradiť aj cesnakom, odporúčam predovšetkým lovcom upírov a exorcistom.
Obdobne je možné pokračovať s paprikou alebo uhorkou, respektíve s paradajkou (hoci tá patrí podľa najnovších zistení medzi ovocie).
Pre tých, ktorí nemajú radi vitamíny odporúčam kúpiť šunku, salámu alebo slaninu a obložiť si chlebík podľa vlastnej fantázie. Na takýto chlebík sa hodí aj vajce uvarené natvrdo, samozrejme narezané na plátky, nie v celku. Ak máte radi ťažké jedlá, odporúčam chlebík okrem masla natrieť aj horčicou, respektíve tatárskou omáčkou alebo kečupom. Ak sa vám zdá takáto kombinácia stále slabá, môžete navrch pridať plátok tvrdého syra, respektíve kúsok mäkkého syra (karička alebo favorit sú plné tuku, preto sa mi na tento účel zdajú byť ideálne). Na prizdobenie môžete použiť nejakú zaváraninu ako kyslá uhorka alebo kapia. Ak vám to nestačí a chýba vám tam ešte rybacina, tak odporúčam pridať nejaké to slané očko alebo kaviár. Slané očka a kaviár by som skôr odporúčal na čisto rybacie chuťovky, pretože chuť obloženého chlebíka môžu značne pokaziť. Ak chcete natrepať na kúsok sendviča čo najviac vecí, tak odporúčam kúpiť si rovno krájaný chlieb. Ešte by som rád vysvetlil, že chuťovky (alebo jednohubky) sú vlastne také minimalistické obložené chlebíčky. Ako základ neslúži sendvič alebo chlieb, ale na kolieska pokrájaný rožok. Ozdobená chuťovka sa zvykne prepichovať špáratkom alebo ihlicou určenou presne pre tento účel. Špáratko alebo ihlica slúžia na uchytenie jednohubky a jej následné vloženie do ústnej dutiny, pričom špáratko alebo ihlica ostáva v ruke. Nebudem ďalej pokračovať v načatej téme, pretože z obložených chlebíčkou sa stáva vysokokalorická záležitosť, ktorej sa nemienim venovať... Cholesterolovým bombám sa totiž vyhýbam.
Musím však povedať, že jediný druh obloženého chlebíka, ktorý mám rád, pretože je jednoduchý na prípravu a navyše je chutný, je chlebík s postrúhaným syrom. Hoci neobsahuje žiadnu čerstvú zeleninu, sem-tam si aj tak na ňom pochutnám. Hoci, keď tak rozmýšľam, je pravda, že už som tento druh chlebíčka dlho nejedol... Nevadí. Kúsok sendviča natrieme maslom a posypeme postrúhaným syrom (najlepšie ementál alebo eidam). Raňajky sú hotové. Odporúčam konzumovať s pohárom mlieka. :D
1 x sendvič (najlepšie krájaný)
1 x maslo (alebo Perla, Flóra, respektíve Rama)
1 x zelenina (podľa vlastnej chuti)
1 x soľ
Sendvič namastíme maslom, narežeme redkvičku na plátky, obložíme ňou plátok sendviča a osolíme. Takýmto spôsobom pokračujeme a pripravujeme ďalšie a ďalšie chlebíčky.
Namiesto redkvičky môžeme nakrájať aj čerstvú cibuľku a pokračovať vo výrobe chlebíčkov hore načrtnutým spôsobom.
Cibuľku je možné nahradiť aj cesnakom, odporúčam predovšetkým lovcom upírov a exorcistom.
Obdobne je možné pokračovať s paprikou alebo uhorkou, respektíve s paradajkou (hoci tá patrí podľa najnovších zistení medzi ovocie).
Pre tých, ktorí nemajú radi vitamíny odporúčam kúpiť šunku, salámu alebo slaninu a obložiť si chlebík podľa vlastnej fantázie. Na takýto chlebík sa hodí aj vajce uvarené natvrdo, samozrejme narezané na plátky, nie v celku. Ak máte radi ťažké jedlá, odporúčam chlebík okrem masla natrieť aj horčicou, respektíve tatárskou omáčkou alebo kečupom. Ak sa vám zdá takáto kombinácia stále slabá, môžete navrch pridať plátok tvrdého syra, respektíve kúsok mäkkého syra (karička alebo favorit sú plné tuku, preto sa mi na tento účel zdajú byť ideálne). Na prizdobenie môžete použiť nejakú zaváraninu ako kyslá uhorka alebo kapia. Ak vám to nestačí a chýba vám tam ešte rybacina, tak odporúčam pridať nejaké to slané očko alebo kaviár. Slané očka a kaviár by som skôr odporúčal na čisto rybacie chuťovky, pretože chuť obloženého chlebíka môžu značne pokaziť. Ak chcete natrepať na kúsok sendviča čo najviac vecí, tak odporúčam kúpiť si rovno krájaný chlieb. Ešte by som rád vysvetlil, že chuťovky (alebo jednohubky) sú vlastne také minimalistické obložené chlebíčky. Ako základ neslúži sendvič alebo chlieb, ale na kolieska pokrájaný rožok. Ozdobená chuťovka sa zvykne prepichovať špáratkom alebo ihlicou určenou presne pre tento účel. Špáratko alebo ihlica slúžia na uchytenie jednohubky a jej následné vloženie do ústnej dutiny, pričom špáratko alebo ihlica ostáva v ruke. Nebudem ďalej pokračovať v načatej téme, pretože z obložených chlebíčkou sa stáva vysokokalorická záležitosť, ktorej sa nemienim venovať... Cholesterolovým bombám sa totiž vyhýbam.
Musím však povedať, že jediný druh obloženého chlebíka, ktorý mám rád, pretože je jednoduchý na prípravu a navyše je chutný, je chlebík s postrúhaným syrom. Hoci neobsahuje žiadnu čerstvú zeleninu, sem-tam si aj tak na ňom pochutnám. Hoci, keď tak rozmýšľam, je pravda, že už som tento druh chlebíčka dlho nejedol... Nevadí. Kúsok sendviča natrieme maslom a posypeme postrúhaným syrom (najlepšie ementál alebo eidam). Raňajky sú hotové. Odporúčam konzumovať s pohárom mlieka. :D
nedeľa 25. apríla 2010
Rezance s tvarohom
Zverejnil Janko o 17:44:00 Menovky: Gluten-free, Recept 0 komentárov
Je naozaj ťažké vymýšľať nové jedlá za podmienky, že nesmú obsahovať lepok. Jedno naozaj naozaj jednoduché jedlo som sa naučil robiť ešte len nedávno. Po dlhotrvajúcich Zuzankiných chuťových neúspechov s rezancami sme objavili konečne jedny normálne vyzerajúce a navyše chutné. Majú názov Tagliatelle all´uovo a vyrába ich firma Schär. Nechcem robiť reklamu, ale táto firma si naozaj zaslúži jednu veľkú pochvalu za kvalitu produktov, ktoré predáva. Už spomínané rezance sú zabalené v krabici po "kĺbkach", takže ani s odhadovaním množstva nie je problém. Na jednu porciu rezancov pre Zuzku potrebujem 3-4 rezancové gundže. Ale odbočil som... Na prípravu potrebujeme:
1 x rezance
1 x maslo
1 x tvaroch
1 x soľ
1 x olej
Postup je jednoduchý. Do vriacej vody nalejeme trochu oleja a vodu osolíme. Vhodíme do nej rezance a varíme ich dovtedy, kým nie sú uvarené. Potom ich scedíme. Počas varenia rezancov dáme roztopiť maslo, ktorým uvarené a scedené rezance pomastíme. Najlepšie v nejakej väčšej miske. K rezancom pridáme tvaroh, ktorý pomrvíme na čo najmenšie kúsky. Mne osobne chutia viac rezance s rozdrveným tvarohom, ako s veľkými tvarohovými hrudami. Poriadne premiešame a podávame najlepšie s pohárom mlieka.
1 x rezance
1 x maslo
1 x tvaroch
1 x soľ
1 x olej
Postup je jednoduchý. Do vriacej vody nalejeme trochu oleja a vodu osolíme. Vhodíme do nej rezance a varíme ich dovtedy, kým nie sú uvarené. Potom ich scedíme. Počas varenia rezancov dáme roztopiť maslo, ktorým uvarené a scedené rezance pomastíme. Najlepšie v nejakej väčšej miske. K rezancom pridáme tvaroh, ktorý pomrvíme na čo najmenšie kúsky. Mne osobne chutia viac rezance s rozdrveným tvarohom, ako s veľkými tvarohovými hrudami. Poriadne premiešame a podávame najlepšie s pohárom mlieka.
piatok 23. apríla 2010
Exotické rizoto
Zverejnil Janko o 10:51:00 Menovky: Gluten-free, Recept 0 komentárov
Patríte medzi ľudí, ktorí sa klasického rizota už prejedli, ale bez rizota si svoj ďalší život nevedia alebo ani nechcú predstavovať? Ak áno, mám pre vás výborný recept. Jedná sa o exotickejšiu obdobu klasického rizota. Na prípravu potrebujeme:
1 x zmes morských plodov (respektíve krevety)
1 x krabie tyčinky (známe pod názvom Surima)
1 x ryža
1 x tvrdý syr
Postup je podobný ako pri príprave klasického rizota, s tým rozdielom, že zmes morských plodov, respektíve krevety spolu s nakrájanými krabími tyčinkami popražíme na masle. Takto upravené príšerky vymiešame s ryžou a posypeme syrom. Jedlo je hotové :D
1 x zmes morských plodov (respektíve krevety)
1 x krabie tyčinky (známe pod názvom Surima)
1 x ryža
1 x tvrdý syr
Postup je podobný ako pri príprave klasického rizota, s tým rozdielom, že zmes morských plodov, respektíve krevety spolu s nakrájanými krabími tyčinkami popražíme na masle. Takto upravené príšerky vymiešame s ryžou a posypeme syrom. Jedlo je hotové :D
Klasické rizoto
Zverejnil Janko o 10:27:00 Menovky: Gluten-free, Recept 0 komentárov
Neviem, či ste niekedy v živote zažili situáciu, keď vám v hrnci s polievkou ostala zelenina a kúsok mäsa. Čo s tým? Práve na tento typ problému, ponúka riešenie náš blog. Ideme na to! Zeleninu vyberieme, ak je v celku, tak ju pokrájame. Vyberieme mäso, ak nie je vykostené, tak ho vykostíme (vykosťovanie - proces, pri ktorom oddeľujeme mäso od kosti). Mäso taktiež pokrájame na malé kúsky. Dáme uvariť ryžu, najlepšie vo varnom sáčku. Do vody, v ktorej varíme ryžu odporúčam pridať bujón podľa vlastného výberu, respektíve trochu vegety. Ryža bude po uvarení krásne žltá. Ryžu vymiešame spolu s mäsom a zeleninou. Zmes, ktorá nám vznikne sa nazýva klasické rizoto. Aby vás rizoto pri jedení nedusilo, počas miešania pridajte trochu masla. Keď je zmes ešte horúca môže to byť kúsok masla rovno z chladničky, ak pripravujete rizoto za studena, bolo by dobré maslo najprv rozpustiť.
Rada pre začiatočníkov: Ak patríte k vegetariánom, tak do rizota nepridávajte žiadne mäso. To by bola tvrdá rana proti vášmu vnútornému presvedčeniu. Takýto typ rizota budeme uvádzať pod názvom zeleninové rizoto.
Na povrch rizota môžeme najemno postrúhať trochu tvrdého syra. Ako príloha k jedlu sa hodí kyslá uhorka alebo cvikla pokrájaná na kocky. Dobrú chuť. :D
Rada pre začiatočníkov: Ak patríte k vegetariánom, tak do rizota nepridávajte žiadne mäso. To by bola tvrdá rana proti vášmu vnútornému presvedčeniu. Takýto typ rizota budeme uvádzať pod názvom zeleninové rizoto.
Na povrch rizota môžeme najemno postrúhať trochu tvrdého syra. Ako príloha k jedlu sa hodí kyslá uhorka alebo cvikla pokrájaná na kocky. Dobrú chuť. :D
Kuracia alebo hovädzia ?
Zverejnil Janko o 9:34:00 Menovky: Gluten-free, Recept 0 komentárov
Hneď na úvod upozorňujem, že tento príspevok naväzuje na predchádzajúci príspevok s názvom "Zeleninová alebo mliečna?". Bez prečítania predchádzajúceho článku bude pochopenie tohto príspevku veľmi obtiažné, keď nie priam nemožné.
Piekli ste niekedy kurča? Najradšej mám kurča (nazývam ho tiež Kinder-kurča), ktoré skrýva vo svojom vnútri prekvapenie v podobe vnútorných orgánov, k akým nepochybne patria srdce, pečeň a žalúdok, možno aj obličky, ale nimi si nie som celkom istý (v budúcnosti si táto skutočnosť zaslúži určite dôkladnejší prieskum). Tieto vnútornosti stále odložím do mikroténového sáčku, ktorého obsah obohatím aj o nejakú tu kožičku, krk či masnotku a hodím do mrazničky. Pred varením kuracej polievky sáčok vyberiem a pridám do polievky ako hlavnú ingredienciu. Ak sa takýto sáčoček vo vašej mrazničke nenachádza, tak je najlepšie hodiť do polievky nejakú starú kuru, samozrejme nie živú. Najlepšie nejaký kurací trupík, ktorý sa dá zakúpiť za lacný peniaz v špecializovaných predajniach na predaj kuracích trupíkov a iných častí kuracích tiel, respektíve kúskov tiel inej hydiny. Nebudem sa rozpisovať ohľadom prísad a prípravy kuracej polievky, pretože sa v podstate jedná o polievku zeleninovú. Rozdiel je iba v tom, že pri príprave nepoužijeme bujón zeleninový, ale kurací. Toť vsio.
Hovädzia polievka sa pripravuje taktiež na báze zeleninovej polievky, s tým rozdielom, že do polievky nepridávame zeleninový bujón, ale bujón hovädzí. Namiesto sáčku s kuracími drobkami do polievky vložíme kus hovädzieho mäsa, keďže hovädzina je dosť žuvačková, je potrebné ju dlho variť. Plameň (najlepšie ten, ktorý horí pod hrncom s polievkou) stíšime na minimum a necháme bublať aj dve hodiny. Polievka je hotová. Ešte jedna maličkosť, ktorá ma napadla v súvislosti s hovädzou polievkou je tá, že nemusíme hneď kupovať kus vykostenej hovädziny (napríklad plece), ale môžeme kúpiť kus nevykosteného chrbta, takzvané rebierko, s malou časťou rebier. To po uvarení z polievky vytiahneme a necháme stiecť. Po dôkladnom odtečení ho vložíme do rúry a necháme zapiecť. Po zapečení a miernom vychladení mäso oberieme a konzumujeme spolu s horčicou podobne, ako párky. Mňam, mňam. :D
Piekli ste niekedy kurča? Najradšej mám kurča (nazývam ho tiež Kinder-kurča), ktoré skrýva vo svojom vnútri prekvapenie v podobe vnútorných orgánov, k akým nepochybne patria srdce, pečeň a žalúdok, možno aj obličky, ale nimi si nie som celkom istý (v budúcnosti si táto skutočnosť zaslúži určite dôkladnejší prieskum). Tieto vnútornosti stále odložím do mikroténového sáčku, ktorého obsah obohatím aj o nejakú tu kožičku, krk či masnotku a hodím do mrazničky. Pred varením kuracej polievky sáčok vyberiem a pridám do polievky ako hlavnú ingredienciu. Ak sa takýto sáčoček vo vašej mrazničke nenachádza, tak je najlepšie hodiť do polievky nejakú starú kuru, samozrejme nie živú. Najlepšie nejaký kurací trupík, ktorý sa dá zakúpiť za lacný peniaz v špecializovaných predajniach na predaj kuracích trupíkov a iných častí kuracích tiel, respektíve kúskov tiel inej hydiny. Nebudem sa rozpisovať ohľadom prísad a prípravy kuracej polievky, pretože sa v podstate jedná o polievku zeleninovú. Rozdiel je iba v tom, že pri príprave nepoužijeme bujón zeleninový, ale kurací. Toť vsio.
Hovädzia polievka sa pripravuje taktiež na báze zeleninovej polievky, s tým rozdielom, že do polievky nepridávame zeleninový bujón, ale bujón hovädzí. Namiesto sáčku s kuracími drobkami do polievky vložíme kus hovädzieho mäsa, keďže hovädzina je dosť žuvačková, je potrebné ju dlho variť. Plameň (najlepšie ten, ktorý horí pod hrncom s polievkou) stíšime na minimum a necháme bublať aj dve hodiny. Polievka je hotová. Ešte jedna maličkosť, ktorá ma napadla v súvislosti s hovädzou polievkou je tá, že nemusíme hneď kupovať kus vykostenej hovädziny (napríklad plece), ale môžeme kúpiť kus nevykosteného chrbta, takzvané rebierko, s malou časťou rebier. To po uvarení z polievky vytiahneme a necháme stiecť. Po dôkladnom odtečení ho vložíme do rúry a necháme zapiecť. Po zapečení a miernom vychladení mäso oberieme a konzumujeme spolu s horčicou podobne, ako párky. Mňam, mňam. :D
Zeleninová alebo mliečna ?
Zverejnil Janko o 8:42:00 Menovky: Gluten-free, Recept 0 komentárov
Polievka. Mňam, mňam. Hlavnou surovinou, ktorú budeme potrebovať je zelenina. Najlepšia je čerstvá. Obsahuje najviac vitamínov, i keď pri varení polievky nám to môže byť úplne jedno, keďže sa aj tak vyvaria a znehodnotia. V čase nedostatku čerstvej zeleniny používame zeleninu mrazenú. Tá sa dá ľahko zakúpiť vo väčšine špecializovaných obchodoch (pozor, z železiarstve, v obuve a podobných obchodoch ju nedostávajú). Najlepší spôsob prípravy mrazenej zeleniny je ísť v lete na záhradku, nakopať mrkvu a petrušku, uchmatnúť kareláb, zelér, karfiól, brokolicu, ružičkový kel, poprípade papriku a cibuľu. Zeleninu poriadne poumývať, očistiť a pokrájať na malé kúsky, premiešať a pobaliť do mikroténových sáčkov. Tie uložiť do mrazničky a nechať zmraziť. V prípade, že máme chuť na zeleninovú polievku, jeden zo sáčkov vyberieme a použijeme pri príprave. Takže, načrtneme príklad, že čisto hypoteticky máme chuť na zeleninovú polievku. Ako na to? Jednoducho. Najprv prísady:
1 x sáčok s mrazenou zeleninou (respektíve čerstvá zelenina)
1 x zeleninový bujón
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie
1 x vegeta
Pokračujeme. Do hrnca vložíme obsah zmrazeného sáčku a zalejeme vodou. Pridáme bujón a dochutíme soľou, korením a vegetou. Následuje najdôležitejší krok, bez ktorého príprava nie je možná... Zapneme sporák. Polievku varíme dovtedy, dokedy zelenina nezmekne a neuvarí sa. To je všetko.
Podobne varíme aj mliečnu polievku, do ktorej by som však odporúčal dať iba koreňovú zeleninu. Pred jej dovarením vlejeme do hrnca mlieko. Necháme prevrieť a mliečna polievka je hotová. Navrch polievky, ktorá sa zatiaľ nachádza v hrnci, hodíme dva prúžky masla pre lepšiu chuť. Čože? Vravíte, že je to zložité? Ani náhodou... Skúste a posúďte sami. :D
1 x sáčok s mrazenou zeleninou (respektíve čerstvá zelenina)
1 x zeleninový bujón
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie
1 x vegeta
Pokračujeme. Do hrnca vložíme obsah zmrazeného sáčku a zalejeme vodou. Pridáme bujón a dochutíme soľou, korením a vegetou. Následuje najdôležitejší krok, bez ktorého príprava nie je možná... Zapneme sporák. Polievku varíme dovtedy, dokedy zelenina nezmekne a neuvarí sa. To je všetko.
Podobne varíme aj mliečnu polievku, do ktorej by som však odporúčal dať iba koreňovú zeleninu. Pred jej dovarením vlejeme do hrnca mlieko. Necháme prevrieť a mliečna polievka je hotová. Navrch polievky, ktorá sa zatiaľ nachádza v hrnci, hodíme dva prúžky masla pre lepšiu chuť. Čože? Vravíte, že je to zložité? Ani náhodou... Skúste a posúďte sami. :D
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)