Hríbová praženica

Nie som chválenkár, ale dnes sa vám musím s niečim pochváliť. Práve dnes (pozrite sa prosím na dátum príspevku), som po prvýkrát v tomto kalendárnom roku našiel jedlé hríby. Hríby (po latinsky Fungi) sú výbornou potravinou, ktorú máte prakticky zadarmo. Stačí si obuť čižmy, vziať košík a vreckový nožík a nájsť nejaké spoločenstvo stromov, inak zvané aj les. Musím povedať, že hríby sa čo sa týka konzumu delia na jedlé, nejedlé a jedovaté. Aké si nazbierate závisí len a len od vás. Ja osobne zbieram iba pár druhov hríbov. Zbieram hríby zvané kozáky (brezový, osikový,...), dubáky, kuriatka a podpňovky. Tieto hríby si so žiadnymi jedovatými hríbami nepomýlim. Nepohrdnem ani masliakmi, tie je však potrebné pred úpravou olúpať. Samozrejme, že nepohrdnem ani baraňou hlavou, ale tento druh hríbu sa mi podarilo nájsť iba raz. Šampiňóny a hlivy sa zbierať neodvážim. Radšej si ich kúpim v pekných balíčkoch v obchode. Bedľu som ešte v živote nejedol... Čerstvé hríby sa nesmú uchovávať v igelitových vreckách, pretože sa môžu zapariť, to je jav, pri ktorom sa aj z jedlých hríbov stávajú jedovaté. Čerstvé hríby sa prenášajú výlučne vo vzdušných papierových sáčkoch alebo v košíkoch. Ako tak pozerám, celkom dobre som sa rozpísal... Ako som povedal na začiatku, dnes som našiel päť hríbov. Zuzka bola šťastná, pretože obaja máme hríby veľmi radi. Rozhodli sme sa, že si doma spravíme hríbovú praženicu. Neviete ako sa taká praženica robí? Tak počúvajte... Potrebujeme:

5 x jedlý hríb
1 x cibuľa
1 x čierne mleté korenie
1 x soľ
2 x vajce

Keď sme došli domov, tak som nazbierané hríby očistil (boli sme totiž iba na prechádzke, takže som nemal so sebou nožík). Všetky boli krásne čisté, žiaden červík ani muška. Pokrájal som ich na malé kúsky a dal obvariť. Nazbierané hríby stále obváram. Niekto to nerobí, ale je to dobrá vec. Do hrnca dám trochu vody, do nej trochu soli. Na minútku nechám hríby povariť. Potom ich scedím a sú pripravené na ďalšiu tepelnú úpravu. Na panvicu som dal trochu oleja, na ktorom som popražil najemno pokrájanú cibuľu. Keď bola cibuľa podobná sklu, tak som k nej pridal obvarené hríby a chvíľu ich pražil. Hríby som posolil a pokorenil. Nakoniec som pridal dve vajcia, ktoré som s hríbovou masou vymiešal. Jedlo bolo hotové a podľa Zuzkinho spokojného pohľadu súdim, že aj chutné. Hríbom sa v budúcnosti plánujem podrobnejšie venovať, ozvem sa, keď nazbieram ďalšie. :D

Palacinky a lievance

Už dlhú dobu som mal chuť na niečo sladké... Ale nie na keksy, cukríky, či čokoládu, ja som mal chuť na palacinky. Lenže som nevedel ako na to. A bolo to také jednoduché. Na prípravu palaciniek potrebujeme:

1 x mlieko
1 x múka (v našom prípade bezlepková)
1 x cukor (najlepšie vanilkový alebo škoricový)
1 x vajce
1 x olej

Takže postup je následovný. Do nádoby nalejeme približne 1/2 litra mlieka, pridáme jeden balíček cukru, vajce a celé to zahustíme múkou. Poriadne premiešame, aby nám v palacinkovej hmote nevznikli hrudky. Na panvicu nalejeme pár kvapiek oleja a zmes po polievkových naberačkách nalievame na rozpálenú panvicu. Po chvíli budeme musieť polovične upečenú palacinku obrátiť. Nastáva chvíľka pravdy... Odborníci môžu prehadzovať rovno na panvici, my ostatní pekne opatrne presunieme polovične upečenú palacinku na plytký tanier a za jeho pomoci ju preklopíme na druhú stranu. Palacinka je po chvíli hotová. Takto pokračujeme aj so zvyšnou palacinkovou hmotou. Hotové palacinky podávame s lekvárom alebo nutelou, posypané mletými orechmi, poliate karamelom alebo čokoládou a postriekané šľahačkou.

Rada pre začiatočníkov: Palacinky sa dajú naplniť sladkou tvarohovou zmesou. Tvarohová zmes je vlastne vymiešaný tvaroch so škoricovým cukrom a najemno nastrúhanou citrónovou kôrou.

Bolo to celkom jednoduché, čo? Podobne sa pripravujú aj lievance, do tých sa však pridáva aj droždie a štipka soli a cesto sa necháva asi 1/2 hodinky kysnúť. Niekedy dávno sme so Zuzkou kupovali zmes na bezlepkové palacinky v Kauflande. Bola to prášková zmes, ktorá sa iba rozriedila mliekom. Keby som vtedy vedel, že výroba palaciniek je taká jednoduchá, tak by som tú zmes nebol nikdy kúpil. Chuť palaciniek je možné vylepšiť pridaním určitých prísad do palacinkovej zmesy. Môže to byť nahrubo postrúhaný banán, či jablká. Zaujímavé palacinky môžu byť aj palacinky obohatené o sušené hrozienka.

Ako pikošku musím uviesť, že v našom meste boli dva pokusy o vytvorenie palacinkárne. Obe palacinkárne zaznamenali iba krátku existenciu, pričom prvá z nich nebola tak čisto palacinkáreň. V tej, palacinky-vyrábajúcej reštaurácii som si raz dal aj palacinku, ktorá bola urobená nie na sladko, ale na slano. Nebola zlá, ale nestihol som si vypýtať recept. Teraz je už neskoro... Škoda :D

Drožďová pomazánka

Pokým špenát je bohatý na železo, tak droždie je bohaté na vitamín B. Lenže droždie sa pridáva do surového cesta, aby kyslo. Môžeme ho konzumovať aj také čisté, ale to zas nie je ono. A práve náš blog ponúka recept aj pre tento typ problému. Na prípravu drožďovej pomazánky potrebujeme:

2 x kocka droždia
2 x cibuľa
1 x čierne mleté korenie
1 x olej
4 x vajce
1 x maslo (respektíve Veto a podobné tuky, najlepšie v kombinácii s maslom)
1 x horčica

Takže... Na panvicu nalejeme olej na ktorom do zlatista popražíme najemno nakrájanú cibuľu. Keď je cibuľa hotová, tak do nej namrvíme droždie a necháme pražiť. Po popraženej, svetlohnedej zmesy pridáme vajcia a ďalej pražíme. Ak je masa tuhá, sporák vypneme a necháme vychladnúť. Prototyp nátierky je hotový. Lenže vyzerá to ako stuhnutá praženica. Preto vezmeme maslo, ktoré dáme do nejakej väčšej nádoby, polievkovú lyžicu horčice a drožďovú masu z panvice. Všetko to poriadne rozmixujeme. Nátierka je hotová.

Rada pre začiatočníkov: Popraženú drožďovú masu odporúčam pre mixovaním vychladiť. Ak ju budete mixovať zahorúca, tak vám namiesto pomazánky vznikle maglajs, ktorý tak, či tak budete musieť dať vyhladiť do chladničky... :D

Špenátová polievka, či prívarok?

Špenát je zelenina bohatá na železo. Dá sa ľahko dopestovať aj v záhrade, ale ešte jednoduchšie je kúpiť kocku mrazeného špenátu za pár centov v obchode. Sú dva druhy, jeden, ten lacnejší je nadrobno posekaný, druhý, ten drahší, je v celku (vhodný na pizzu alebo do lazaní). Ak sa rozhodneme pripravovať špenát, tak poznám hneď dva spôsoby prípravy. Potrebujeme:

1 x mrazenú kocku sekaného špenátu
1 x cesnak
1 x vegeta
1 x čierne mleté korenie
1 x soľ
1 x mlieko
1 x zápražka alebo zátrepka

Postup prípravy je následovný. Koncu špenátu zalejeme vodou a necháme povariť spolu s pretlačeným alebo na drobno pokrájaným cesnakom. Dochutíme vegetou, korením a soľou a zahustíme zápražkou alebo zátrepkou. Prívarok je hotový. Ak sa však rozhodneme pre polievku, tak k špenátu dolejeme približne dve deci mlieka a nezahusťujeme. To je všetko. Jednoduché, čo?

Rada pre začiatočníkov: K prívarku sa hodia varené zemiaky na kocky a navrch volské oko posypané posekanou pažítkou. Dobrú chuť. :D

Čaj, káva a energické nápoje

Ja osobne nepijem veľa čaju, ale Zuzka pije čaj každú chvíľu. Laik si pod slovom čaj vybaví bylinky v sáčku zaliate horúcou vodou. Takýto výklad by bol celkom v poriadku. Tieto už spomenuté čajové sáčky by som však rozdelil na čaje "pravé" a "nepravé". Nepravé čaje sú čaje ako som už spomenul bylinkové a ovocné. Bylinkové čaje mám rád pre ich vôňu a chuť prírody. Ovocné čaje, podobne ako ovocné víno rád nemám. Doma máme nejaké to ovocné čajové vrecúško iba pre prípad, že príde návšteva, ktorá nemá rada "pravé" čaje. Pod pravými čajmi chápem odvary z listov rastliny s názvom čajovník (latinsky Thea). Divoký čajovník rástol v juhovýchodnej Ázii. Dnes sa čajovník pestuje. Je to krík vo veľkosti 10-15 metrov, niekedy dorastá do veľkosti až 30 metrov. Na plantážach sa však pestuje iba vo výške jedného metra, kvôli lepšiemu prístupu k listom. Názov "čaj" vznikol z dvoch ázijských dialektov. Jeden označuje rastlinu čajovníka ako čcha a druhý ako te. Preto sa vo svete sa môžeme stretnúť s dvomi formuláciami týchto názvov. "Pravé" čaje sa rozdeľujú na čaje zelené (najsilnejšie), čierne (najpoužívanejšie), modrozelené alebo polozelené (označované ako oolong, tvoria prechod medzi zelenými a čiernymi čajmi, tie som ešte nepil), biele (špeciálne čaje vyrábané s čajovníkových pupeňov a najvrchnejších lístkov) a pu-ehr (čaje odležané aj niekoľko rokov, sú považované za liečivé). Čajový nápoj sa podáva ako za tepla, tak za studena s ľadom. čaj sa podáva buď s cukrom alebo medom, častokrát s citrónom a či už čerstvým alebo sušeným mliekom. Existujú aj instantné čaje, ale tie mi pripadajú už veľmi umelé. Dajú sa kúpiť v každom automate na kávu. Instantný čaj oproti instantnej káve už nie je ono. Kávu mám rád tak instantnú ako klasickú. Kávou, ako kávovym nápojom rozumieme odvar z pražených bôbov kávovníka. Kávovník ako rastlina pochádza z Afriky a Ázie, za svetovú veľmoc v pestovaní kávy sa považuje Brazília. Názov "káva" pochádza z Etiópie, kde kávové bôby nazývali kaffa. Najprv sa káva iba žula, potom sa začala variť. Poznáme viac druhov kávy. Na prípravu kávovinovej zmesy sa používajú dva druhy kávy. Prvou je káva označovaná ako arabica, je to káva zo semien kávovnika s názvom Coffea arabica. Druhou je káva označovaná ako robusta, čo je káva zo semien kávovníka označovaného ako Coffea canephora. O chuť a vôňu kávovinovej zmesy sa stará arabica, o farbu robusta. Čím je káva tmavšia a horkejšia, tým viac robusty obsahuje. Najdrahšie kávy obsahujú iba arabicu. Kávovinová zmes sa zalieva buď rovno do pohára, v ktorom je prichystaná kávovinová zmes (turecká káva) alebo cez prístroj (pressovar), ktorý vriacu vodu preženie kávovinovou zmesou a do pohára sa dostane iba čistá káva (espresso). Espresso slúži na prípravu ďalších kávovinových nápojov akými sú cappuccino (1/3 espresso, 1/3 mlieko a 1/3 mliečna pena), caffe latte alebo latte macchiato (latte - mlieko, macchiato - škrvna). Prečo sa vlastne pije káva a čaj? Kávové bôby a listy čajovníka obsahujú látku zvanú kofeín. Pri čajovníkových listoch sa častokrát označuje ako teín. Je to látka zvyšuje bdelosť, zlepšuje koordináciu, zvyšuje krvný tlak a srdečnú frekvenciu, uvoľňuje dýchacie cesty a pôsobí močopudne. Kofeín by sme mohli označiť ako návykovú látku, preto je veľa ľudí v dnešnej dobe závislých na káve alebo čaji. Závislosť, ktorá vzniká na kofeíne sa nazýva kofeinizmus. Vzniká pitím veľkých dávok kávy alebo čaju, v dnešnej dobe sú populárne energetické drinky obsahujúce kofeín vďaka rastline zvanej guarana. Kofeín obsahuje aj Pepsi-cola, Coca-cola alebo Kofola vďaka prísade z colových orechov, ktoré sa pestujú v Afrike. Na zvýšený príjem kofeínu si treba dávať pozor (hlavne ženy počas tehotenstva), ale nemyslím si, že by sa jednalo o "tichého zabijaka". Kvôli jeho povzbudivým účinkom nie je potrebné kofeín za každú cenu vyhľadávať, ale na druhej strane, ani sa mu striktne vyhýbať. Heslo znie: "Všetko s mierou." :D

Pečené kurča

Tak, toto jedlo je jedno z prvých, ktoré sme u nás doma začali pripravovať. Nikdy predtým som túto pochúťku nepripravoval. Potreboval som preto vysvetliť, ako sa mäso pred pečením pripravuje. Ukázal mi to jeden kamarát, s ktorý vieme z času na čas vypiť fľašu vína, ja červené, on biele. Ale to by som odbočil... Takže postup. Zbehneme do obchoďáku kúpiť jedno kurča. Ak máme v mrazáku, tak vyberieme a necháme rozmraziť. Po rozmrazení kurča rozpolíme na dve rovnaké časti tak, aby každá z týchto častí obsahovala jedno krídlo a jedno stehno. Ale opäť som predbehol. Najprv ingrediencie:

1 x kurča
1 x olej
1 x grilovacie korenie
1 x soľ

Obe časti kurčaťa umyjeme, doslova natrieme soľou a grilovacím korením. Položíme ich na plech, na ktorý predtým nalejeme trochu oleja. Obe polovice kurčaťa polejeme olejom a dáme piecť do rúry. Pečieme približne polhodinku. Po približne desiatich minútach kurča podlejeme čistou vodou. Po ďalších desiatich minútach vezmeme polievkovú lyžicu a vodu, ktorou sme pred desiatimi minútami podlievali, zmiešanú s olejom naberieme na lyžicu priamo z plechu a polejeme ňou obe časti kurčaťa.

Rada pre začiatočníkov: Na plech ku kurčaťu môžete umiestniť na polovicu prekrojenú cibuľu alebo kúsok póru, respektíve pár strúčikov cesnaku. Hotové kurča podávame s ryžou alebo zemiakovou kašou, ktoré polejeme šťavou z plechu. Ryžu a zemiaky odporúčam pred konzumáciou uvariť.

Neviem, či to pasuje k sebe, ale my so Zuzkou k tomuto jedlu (väčšinou nedeľňajšiemu jedlu) pijeme pohár červeného vínka. Samozrejme strik (1 deciliter vína - 1 deciliter coly). :D

Netradičné lasagne

Lasagne. Pláty cestoviny naplnené zmesou podľa vlastnej fantázie. Lasagne som jedol asi trikrát a trikrát na úplne iný spôsob. Najčastejšími sú lasagne s mletým mäsom, s brokolicou, so syrom, so špenátom a iné... Tento príspevok som chcel pôvodne označiť ako Lasagne (Part I.), pretože tomuto pokrmu na iné spôsoby sa budem venovať aj v budúcnosti. Včera som sa rozhodol, že sa pokúsim vyrobiť svoje historicky prvé lasagne. V Tescu sme so Zuzkou kúpili dvoje platy cesta na prípravu. Po ich otvorení som zistil, že jedno balenie obsahuje štyri trápne, asi 10x10 centimetrov široké platy obyčajného rezancového cesta. Také cesto je možné jednoducho si pripraviť aj doma. Najprv by som však musel zistiť ako. Druhá vec, ktorá je potrebná na prípravu cesta je rozválka (valček na vaľkanie cesta, pre neznalcov) a doska na prípravu cesta. Ani jednu z týchto vecí doma v tomto čase nemáme, preto sme sa museli chtiac-nechtiac obrátiť na polotovar. Takže, platy cesta máme pripravené. Ostáva nám iba vytvoriť hmotu, ktorou budeme tieto platy plniť. Na prípravu lasagní potrebujeme:

1 x balenie cesta na lasagne
2 x krabičkový tvaroh (2 x 200 gramov, keď nechcete kupovať tégliky)
1 x mlieko
3 x vajce
1 x pochúťková smotana (označovaná aj ako kyslá smotana)
1 x pór
1 x cesnak
1 x paradajka
1 x strúhaný syr (respektíve tvrdý syr, ktorý postrúhame)
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie
1 x vegeta
1 x olej
1 x kečup

Postup pri príprave je nasledovný. Tvaroh vymiešame s trochou mlieka, pridáme vajcia, postrúhaný syr, pochúťkovú smotanu, na kolečka nakrájaný pór, pretlačený cesnak, soľ, korenie a vegetu. Korenia radšej viac ako menej. Ja som dal radšej menej a lasagne boli neveľmi dochutené. Všetko to poriadne premiešame. Hmotu máme hotovú.

Ako poslednú ingredienciu som uviedol kečup, hoci s prípravou súvisí iba nepriamo. Použijete ho iba v prípade, keď sa rozhodnete napodobniť môj jedinečný spôsob prípravy.

Takže, pri príprave svojich prvých lazaní som postupoval tak, že na vymastený plech som položil dva platy cesta pekne k sebe. Tieto som potrel už pripravenou hmotou. Pripravil som si ďalšie dva platy cesta, ktorými som prekryl hmotu a na ktoré som naniesol novú vrstvu hmoty. Takýmto štýlom som postupoval až do vyčerpania platov z oboch balení, ktoré sme zakúpili. Keďže hmota, ktorú sme si pripravili je myslená ako samostatná dávka na jedny lasagne a my sme práve pripravili dvoje, jej množstvo vyšlo na všetky platy ako sa hovorí LTT (len tak-tak), preto som jednotlivé platy ešte poprekladal tenkými kolieskami paradajky. Celý vrchný plat som zasypal nastrúhaným syrom a plech som šupol do rúry na približne 250 stupňov / 20 minút. Lasagne sa krásne upiekli, syr navrchu sa roztopil a pripiekol, krásne to celé voňalo. Až na jednu vec to bolo v poriadku. Všetky štyri rohy cesta boli upečené dochrumkava, čo mi trochu prekážalo. Vzal som Janského zapekacie misky a obe štvorpodlažné kúsky lazaní som do nich uložil pekne na seba. Spodnú misku som prikryl hornou miskou a nechal som to chvíľu postáť. Rohy trošičku zmäkli, ale boli dosť suché. Tentokrát akože slabo naplnené, keďže som dal málo náplne. Preto som celý kúsok lazaní dookola oblial kečupom a bolo. Chuťovo boli (v tomto čase ešte sú) veľmi dobré, ale ako sa hovorí na východe Slovenska také "dušace". Nebyť kečupu, tak okraje by sa asi ani nedali prehltnúť. No, nič sa nedeje, nabudúce to bude lepšie... Takže aké poučenie z toho vyplýva? Ak sa rozhodnete nechať sa motivovať týmto receptom, tak hmota vám bude stačiť na naplnenie štyroch, maximálne šiestich platov cesta. Osem je extrém, ale som rád, keď som niekoho z vás mojím extrémnym kúskom trochu pobavil. :D

Bešamel

Bešamel... Aký čudný názov. Ešte nedávno som si myslel, že sa jedná o zeleninu alebo exotickú bylinu. Toto slovo som počul v súvislosti s omáčkou. Bešamelová omáčka. Bazalková omáčka. Nie je to podobné? V tejto chvíli vám už ale viem zodpovedne povedať, o čo vlastne ide. Prednedávnom som písal článok na tému zahusťovanie. Spomenul som dva spôsoby zahusťovania pokrmov. Článok som síce dokončil vetou asi v takom zmysle, že ak niekto pozná iný spôsob zahusťovania ako pomocou zápražky a zátrepky, tak nech napíše... Nenapísal samozrejme nikto. Bude to spôsobené pravdepodobne tým, že na stránku tohto blogu nezablúdi ani noha. No nič nevadí. Asi pri prvom príspevku v tomto blogu som písal, že ak nastane takýto prípad, tak sa určite nezabijem, ale tento blog bude slúžiť ako súkromná kniha receptov. Či už tak, alebo onak, moje slova sa stále naplnia. :D Ale vráťme sa k bešamelu. Bešamel je akousi kombináciou zápražky a zátrepky. Omáčkou by sa nazvať nedal, je to akýsi základ na omáčku alebo zálievku do pokrmov ako francúzske zemiaky alebo lasagne (čítaj lazane). Čo potrebujeme?

1 x maslo
1 x múka (ak varíte pre celiatikov, tak bezlepková)
1 x mlieko

Postup? Jednoduchý. V hrnčeku (najlepšie v plechovom, umelohmotný v dnešnej dobe skoro nič neznesie) roztopíme maslo, pridáme plnú polievkovú lyžicu múky, múku popražíme a zalievame mliekom. S mliekom radšej pomaly a postupne, nie naraz, pretože sa môže stať, že (hlavne vtedy, keď nalejete do na masle popraženej múky naraz pol litra mlieka) vám bešamel nezhustne. To je všetko... Do skorého videnia (písania - čítania) :D

Intuitívne varenie

Možno ste si všimli, že v receptoch neuvádzam presnú gramáž pre potraviny, ale iba ich množstvo v kusoch (v budúcnosti sa trošičku polepším). Nehnevajte sa na mňa, ale všetky recepty, ktoré som v tomto blogu zverejnil, som spísal na základe vlastnej skúsenosti, ktorú som získal pri varení jednotlivých jedál. Ani sám neviem presne, koľko a čoho som pridával. Napríklad, keď varím cestoviny, tak už viem od oka určiť dávku pre jednu alebo dve porcie. Taktiež pri príprave mäsa viem, koľko mäsa v surovom stave mi treba na prípravu obeda pre dvoch. Každý človek má rád niečo iné a preto si myslím, že nikto nepôjde presne slovo po slove podľa mojich receptov (to by teda dopadlo). Ja osobne najradšej varím intuitívne, ostatnými receptami sa nechávam iba inšpirovať a dúfam, že aj tento blog by sa dal aspoň zďaleka nazvať inšpiratívnym. Na druhej strane, zatiaľ som nezverejňoval také jedlá, pri ktorých by ste museli množstvo striktne dodržiavať... :D

Tekvicový prívarok

Poznáte zeleninu s názvom tekvica? Je to akoby veľká uhorka vo veľkosti melóna. Hovorí vám niečo slovo Helloween? Nemyslím heavy-metalovú kapelu, ale americký sviatok paralelný s našim sviatkom Všetkých svätých. Keď tak rozmýšľam, tak aj skupina Helloween má jednu tekvicu v názve. Tak. Ide iba o predstavu a tú už máte. Lenže tekvica sa nedlabe iba kvôli tomu, že sa potom do nej vloží sviečka, ale s tekvice je možné pripraviť aj chutný pokrm. Neviem, či slovo "chutný" tento pokrm celkom vystihuje, pretože tekvicový prívarok mi stále pripadal taký nemastný-neslaný. Lenže, dnes sa mi podaril prívarok priam excelentný. Ste zvedaví? Tak čítajte ďalej. Na prípravu tekvicového prívarku potrebujeme:

1 x tekvica (ideálne už nastrúhaná a zmrazená)
1 x cibuľa alebo pór
1 x strúčik cesnaku
1 x zátrepka alebo zápražka (výrobu oboch som už opisoval)
1 x vegeta
1 x čierne mleté korenie
1 x soľ

Ako som už napísal, ideálne by bolo, keby ste už mali tekvicu pripravenú v mikroténovom sáčku v mrazáku a iba ju vybrali, ale ak nemáte nevadí. Treba na to myslieť v lete, keď je tekvice vyše hlavy. Ak máte čerstvú tekvicu, tak ju prekrojte na dve polovice, polievkovou lyžicou jej mäkké časti spolu so semenami vydlabte. Semená môžete povyberať a vysušiť. Popražené na oleji posypané soľou budú slúžiť ako pochúťka. Ak máte tekvicu vydlabanú, môžete ju rozrezať na ešte menšie časti a vrchnú kôru olúpať. Potom jednotlivé časti nastrúhať na najväčšom strúhadle, aké máte doma. Tekvicová zmes na prípravu je hotová. Do tejto zmesy pridáme nadrobno pokrájanú cibuľu alebo pór a strúčik cesnaku. Takto pripravenú zmes vložíme do hrnca, zalejeme vodou a varíme... Sorry, nestopoval som. Pravdepodobne dovtedy, kým tekvica nebude uvarená. Potom to všetko zahustíme zápražkou alebo zátrepkou a dochutíme vegetou, čiernym mletým korením a soľou. Prívarok je hotový.

Rada pre začiatočníkov: Ako som už písal, tekvicový prívarok sa mi zdal stále taký nijaký. Lenže dnes som tento pokrm pripravoval už druhý krát (prvýkrát mi vyšla polievka, pretože som to nevedel zahustiť) a prezradím vám ako na to. Ako obvykle som do tekvicovej zmesy nalial viac vody ako bolo potrebné. Urobil som zápražku z polievkovej lyžice bezlepkovej múky a masla, ale nijak zvlášť nepomohla. Urobil som preto ešte zátrepku z decilitra mlieka a kávovej lyžičky gustínu. Toto už pomohlo. Ochutnal som to, ale prívarok nemal tú správnu chuť, hoci slaný bol dostatočne (podľa hesla radšej menej ako viac). Aj korenia a vegety som dal dosť. Vzal som preto korenie na pizzu a pridal som ho do prívarku. Bolo to lepšie, ale stále to nebolo ono. Potom som pridal ešte trochu korenia na ryby a bolo to. Mňam. Tekvicový prívarok - koreninová všehochuť. Na oleji som urobil volské oko, ktoré som hodil navrch prívarku, ktorý som si predtým nabral do hlbokého taniera. Už neostáva nič iné iba 3-2-1 a hurá do jedla... :D