pondelok 20. septembra 2010

Nie je blog ako blog

1 komentárov
Ubehol necelý polrok od chvíle, keď som s obavami zakladal tento blog. V čase založenia, som si nebol istý, či blog náhodou neskončí s dvoma-troma príspevkami. Ako tak pozerám, príspevkov je riadna kopa. Sám si rád z času na čas medzi nimi zalistujem a vyhľadám to, či ono (hlavne keď neviem, ako dlho sa zavára alebo čo sa pridáva do toho, či oného jedla), pretože všetky recepty nedržím v hlave. Za tento mesiac je síce príspevkov najmenej, ale to iba preto, lebo máme so Zuzkou veľa práce a povinností, pre ktoré sme niektoré veci ohľadom varenia museli odsunúť, respektíve sme ich nestihli (napríklad čalamáda). Momentálne začíname prerábať bytové jadro, takže sa po dobu dvoch týždňov budeme pravdepodobne stravovať v reštaurácii. Uvádzam to iba preto, aby ste si nemysleli, že sme na tento blog zanevreli. :D Jednoducho sú to objektívne príčiny, prečo je príspevkov v poslednej dobe tak málo. Sľubujem však, že do konca kalendárneho roka sa určite zlepšíme. Mám v úmysle pridať k jednotlivým receptom pár fotiek, ktoré som nafotil pri varení, ale momentálne na to naozaj nemám čas. :(

Termix z kyslej smotany

0 komentárov
Stojí vám v chladničke kyslá smotana (podobne ako nám) a neviete čo s ňou? Je pravda, že je možné ju osoliť a zjesť s nejakým pečivom. Ale dá sa taktiež pripraviť nasladko. Čo k tomu potrebujeme?

1 x kyslá smotana (označovaná aj ako pochúťková)
1 x škoricový alebo vanilkový cukor
1 x granko

Kyslú smotanu si vykydneme do nejakej väčšej nádobky. Prisypeme škoricový alebo vanilkový cukor (ak nemáte radi ani jednu z uvedených aróm, môžete kľudne použiť polievkovú lyžicu práškového cukru, poprípade aj kryštálový cukor, ale musíte počítať s tým, že vám to bude chrumkať). Pridáme polievkovú lyžicu granka a vymiešame. Termix je hotový. :D

Rada pre začiatočníkov: Do termixu nahádžte kúsky čerstvého ovocia a ozdobte šľahačkou. Termix pasuje k palacinkám (keď nebudete mať doma tvaroh), respektíve je ideálny ku sladkému pečivu s názvom gofry. Gofry je možné kúpiť ako polotovať v potravinách. Stačí ich dať prehriať do hriankovača. Ak máte rozmaznanú sestru, ktorá nič nerobí, iba sa prejedá sladkosťami a niektoré druhy sladkostí jej už lezú krkom, tak nejaký ten balíček gofry môžete dostať ako darček od nej alebo od rodičov, ktorým je ľúto takéto potraviny zbytočne vyhadzovať. :D

pondelok 13. septembra 2010

Vyprážaný banán

0 komentárov
A je to tu :) Zuzka majstrovala v kuchyni. V prvom rade sú potrebné banány, ale také nie veľmi mäkké. Takže banán nakrájate ako chcete. Chcela som ho nakrájať tak, ako píšu na nete (čiže na polovicu a potom polovice pozdĺžne zas na polovice), ale moje banány boli polkruhové ako mesiačiky, čiže pozdĺžne polky sa robili ťažko preťažko. Potrebujeme :

banány
múka
vajcia
strúhanka
škoricový cukor

Rozbijeme vajíčka, do nich pridáme cukor podľa vlastného uváženia (banány samé o sebe sú totiž dosť sladké) a jemne vymiešame. Banány obaľujeme klasicky najprv v múke, potom vo vajíčku a nakoniec v strúhanke. Vyprážame na rozpálenom oleji a podávame. Najlepšie sú naozaj teplé. Dobrú chuť prajem. Inak my sme si k tomu spravili ešte varené zemiačiky a prsia s karí omáčkou :) Ale to už nechám Janíka, nech sa trošku realizuje. Aby ste si potom náhodou nemysleli, že u nás všetko robím ja :)

Vyprážaná bedľa jedlá

1 komentárov
V prvom rade je potrebné nájsť v lese, alebo na nejakej lúčke, jedlú bedľu :) Ja mám tento typ hríbu naozaj veľmi rada, aj keď Janík sa dosť obával mi nejakú bedľu doniesť, ak na ňu náhodou v lese natrafil. Chudáčik sa bál, že ma niečím priotrávi, keďže v ich rodine sa jedle nezbierajú. Takže pamätajte : bedľa má dutú nôžku, na nej sukničku (prstenec), a podhríbie je také lupienkové. Keď neviete, aký hríbik myslím, naozaj ich radšej nezbierajte. Bedle sa pred prípravou poutierajú, teda len hlávky, nôžky sa nepoužívajú, a potom sa normálne vyprážajú. Potrebujeme teda :

niekoľkokrát bedľu
múku (u nás doma sa používa bezlepková)
aspoň dve vajcia
soľ
strúhanku (u nás opäť bezlepkovú)

Bedľu rozkrojíme na dve polovice, čím nám vzniknú dva polkruhy :) Obaľujeme najprv v múke, potom namáčame vo vopred rozbitom vajíčku, ktoré trocha vymiešame so soľou, a nakoniec to vložíme do strúhanky, ktorá sa pekne nalepí. Vyprážame v mierne rozpálenom oleji a podávame. Najlepšie sú bedle ešte teplé. Mňamka.

nedeľa 5. septembra 2010

Syrová pomazánka s avokádom

2 komentárov
Dnes sa mi podarila výborná pomazánka... Musím však spomenúť, čo ma k nej priviedlo. Tak, pekne po poradí. Asi pred týždňom som chcel urobiť po dlhej dobe pomazánku. Najemno som nastrúhal syr Eidam a vymiešal som ho s ľahko roztierateľným tukom á la Veto alebo Rama, jednoducho im podobný margarínom. Dochutil som to celé soľou a korením a nakoniec som pridal trochu najemno pokrájanej pažítky, ktorú pestujem doma v kvetináči. Mám ju od starej mamy, ktorá ju nazýva "zrezovanec" a pestuje ju v "makotéri". Ale už som odbočil... Inými slovami, pomazánka bola výborná, ale predsa nebola až taká dobrá ako pomazánka, na ktorú vám dám recept teraz. Takže. Čo potrebujeme?

1 x margarín akejkoľvek značky, približne 250 gramov
2 x ovčí syr, približne 300 gramov
1 x avokádo
1 x zelená cibuľka alebo pažítka

Neľakajte sa, keď vidíte v zložení ovčí syr a ten je pomerne drahý... Neviem, ako vo vašom meste, ale u nás v Tescu majú také červené poličky so zlacnenými výrobkami. Niekedy sa pri nich so Zuzkou zastavíme, odstrčíme našich rómskych spoluobčanov a začneme prekladať zo strany na stranu zlacnený tovar. Tak, práve v tejto červenej prepravke sa dá vydolovať ovčí syr za bezkonkurenčnú cenu. Škoda, že záruku má už iba maximálne dva dni. Preto budeme postupovať veľmi rýchlo. Syr je sám o sebe veľmi slaný, preto nátierku nie je potrebné dochucovať. Syr postrúhame na najhrubšom nadstavci na strúhadle. Vymiešame s margarínom a pridáme najemno posekanú cibuľku alebo pažítku. Teraz pridáme tú zázračnú prísadu s názvom avokádo. Avokádo je zelenina s veľkou hnedou kôstkou, ktorú keď olúpeme a vykôstkujeme, neostane nám skoro nič. Kúsok mastne vyzerajúcej dužinky taktiež postrúhame na hrubom nadstavci a primiešame do pomazánky. A je to. Avokádo urobí peknú nazelenalú farbu, ale chuťovo za veľa nestojí. Asi preto sa používa iba do nátierok. Ale nechajme avokádo avokádom, nátierka je super, ochutnajte - uvidíte. Mňam :D

pondelok 30. augusta 2010

Kukurica

0 komentárov
Určite to každý pozná. Varená kukurica. Krásne voňavé žlté klasy. Zásobáreň škrobu. Radosť pomyslieť... Nedá mi nespomenúť pani, ktorá býva v susedstve blízko sídla firmy v ktorej pracujem. Sem-tam prinesie zamestnancom firmy jablká, hrozno alebo nejaký kompót, len-tak bez toho, aby za to niečo chcela. Je to taká milá Pani s veľkým P, pretože túto osôbku takto aj oslovujeme. Dnes mi pani priniesla kukuricu a fľašu liečivej vody, ktorá vyviera z dedinky z ktorej pochádza. A taktiež jablká, ale tie mi priniesla ešte v piatok, kedy som v práci nebol. Urobila mi naozaj radosť, pretože na kukuricu som mal už chuť, ale určite nie takú veľkú ako moja Zuzka. Super, povedal som si, aspoň dnes sa nemusím starať, že čo urobím na obed. Pani musím podarovať aspoň kávu. Jeden-dva sáčky s instantnou kávou s nápisom 3 v 1 to spravia. Mám iba 2 v 1, bude sa musieť uspokojiť... Ale ku kukurici. Kukuricu som doma vhodil do hrnca s vodou, ktorú som vopred osolil. Varil som asi 1/2 hodiny, ale nesledoval som to presne. Po tejto dobe som kukuricu z vriacej vody vytiahol a pokrm bol na svete. Navyše pripravený na konzumáciu. Zuzka vzala soľ a o chvíľu v hrnci nebola žiadna kukurica. Musím povedať, že kukuricu je možné pripravovať aj nad ohňom, ale určite nie je taká chutná ako varená. Ak vás však zastihne hlad počas opekačky a na poli v blízkosti miesta jej konania rastie kukurica, tak neváhajte a bežte si jednu požičať. Nechajte ju v šupke a zahrabte ju do pahreby. Presný čas prípravy vám nepoviem, ale keď bude šupka už úplne vysušená a začne sa chytať, tak kukuricu vytiahnite a olúpte. Bude uvarená vo vlastnej šťave. Dobré, čo? Mám to vyskúšané. Keďže žiadne iné recepty ohľadom kukurice už nepoznám, uzatváram túto tému... Ale až o chvíľu. Ešte ma napadlo, ale to iba tak mimo tému, že keď do pahreby zahrabete cesnak, tiež v pôvodnej šupke, tak sa po nejakom čase taktiež uvarí vo vlastnej šťave. Naberie však novú chuť. Je sladký. Skúste to. Ja takto pripravujem cesnak aj v rúre. Perlička na koniec: Poznáme aj pukancovú kukuricu, ktorej vylúpané a opražené semená na oleji sa nazývajú pop-corn, alebo keď chcete, tak aj pukance. Toť vsio. :D

Bravčový jazyk

0 komentárov
Znie to možno trochu divne, ale aj jazyk z takého brava je jedlý a dokonca aj chutný. Minule som balenie takýchto jazykov objavil v obchodnom dome Kaufland. Vtedy som ešte nevedel ako sa tento produkt pripravuje. Preto som ho iba umyl, pretože žliaz už bol zbavený a nakrájal na tenké plátky, ktoré som najprv zľahka opražil na oleji a potom som ich podlial a nechal chvíľu podusiť. Dochutil som to celé korením a bolo. Bravčový jazyk na prírodno. Jedlo ako také bolo fajn, trochu žuvačkové mäso... Teraz už však viem, ako by som mal na to ísť správne. Nedalo mi a kúpil som ďalšie balenie dvoch jazykov. Najprv som ich dal uvariť. Ak jazyky povaríte dostatočne dlho, vrchné tkanivo v ktorom sú uložené chuťové bunky zvieraťa sa rozvarí a je možné ho jednoducho dať dole, napríklad nožom. Uvarené jazyky som nechal vychladnúť, potom som ich pokrájal na kocky. Pokým sa jazyky chladili, narezal som cibuľu nadrobno a popražil som ju na oleji. K nej som pridal pokrájané jazyky a celé som to zahustil smotanou na varenie obohatenou kávovou lyžičkou bezlepkovej múky. Vzniknutú omáčku som dochutil soľou, čiernym mletým korením a vegetou. Vegeta u nás doma nesmie nikdy chýbať, pretože sa jedná o univerzálne korenie. Musím priznať, že ešte nie som taký dobrý kuchár, aby som vedel dochucovať inými, najmä exotickými koreniami bez toho, aby som to trochu neprehnal... Na farbu som použil sladkú červenú mletú papriku. Omáčka bola hotová. :D

Rada pre začiatočníkov: K tejto omáčke je ako stvorený knedlík. Alebo spisovne knedľa? No neviem naisto, ale asi knedľa. Hlavné je, že si rozumieme. :D

sobota 21. augusta 2010

Lečo

1 komentárov
Papriku som nikdy nemal rád a dá sa povedať, že ju neobľubujem ani v čase písania tohto príspevku. Paradajky mi stále chutili a chutia mi dodnes. Ako malý chlapec som mal zo všetkého najradšej praženicu. Iba tak, popražené vajce na oleji so štipkou soli. Až keď sme začali so Zuzkou spolu bývať, zistil som, že praženicu je možné, ako aj veľa ďalších jedál pripraviť "na cibuľke". Zistil som taktiež, že keď na cibuli popražím papriku, tak nemám problém ju zjesť. Prečo to všetko spomínam? Minule ma totiž napadlo ku cibuli a paprike pridať malé cherry paradajky. Cibuľa, paprika, paradajka a vajce. Bolo to fajn. Keď som sa najedol a vravel som Zuzke, čo som si spravil na raňajky, povedala mi, že je to niečo také ako vajce s lečom. Lenže... Ja osobne som lečo doma nikdy nejedol a chutnal som ho možno iba raz. Ani vo sne by ma nenapadlo, že vlastne spôsob akým som sa rozhodol spestriť si praženicu sa nazýva lečo. :D

Lečo je výborná vec. Paradajka a paprika sú sezónnymi záležitosťami. Skladovať sa v normálnom stave dajú iba veľmi krátko. Jedol som aj sušené paradajky nakladané v olivovom oleji, ale dáte mi určite za pravdu, že vysušiť takú paradajku nie je vôbec jednoduché... Preto, ak máte radi papriku, paradajky a cibuľu, hor sa do práce, ideme robiť lečo. Takže. Na výrobu potrebujeme:

1 x olej
3 x stredne veľká cibuľa
10 x stredne veľká paprika
15 x stredne veľká paradajka
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie
1 x vegeta

Aspoň takýto pomer ingrediencií som zvolil ja. Do veľkého woku som nalial trochu oleja, na ktorom som popražil cibuľu, samozrejme nakrájanú. Kým sa mi na najmenšom plameni pražila cibuľa v prikrytom woku, narezal som na prúžky papriku a keď cibuľa bola "sklenená", tak som k nej papriku pridal. Wok som prikryl a pripravil som si paradajky. Každú som prerezal na polovicu a obe polovice som pokrájal na prúžky. Keď paprika vo woku trochu zmäkla, pridal som k nej aj paradajky. Kto má rád viac cibule, môže popražiť viac cibule, kto uprednostňuje paradajky pred paprikami, dá viac paradajok a naopak, kto má rád papriku, dá do leča paradajok menej. Pomer si každý volí sám podľa chuti. Ale pokračujeme, pretože som trochu odbočil. Zeleninu som nechal vo woku chvíľu podusiť a keď bola vhodná na konzumáciu, rozhodol som sa ju zasterilizovať. Čo je to sterilizácia rozvádzať nebudem, ešte by si o mne niečo pomyslel... Čerstvé lečo som nahádzal do fľaštičiek so skrutkovacími víčkami a víčka som pevne dotiahol. Najprv sa mi niektoré víčka pretočili, ale nakoniec som našiel tie vhodné. Prakticky sa nič nestalo, iba som musel polovicu leča poprelievať do iných fľaštičiek, na ktoré som mal aj rezervné víčka. Inak v pohode. Na spodok hrnca v ktorom som sa rozhodol sterilizovať som položil hrubú utierku. Tá sa tam dáva preto, aby fľaštičky nepopraskali. Musím poklopať, zatiaľ sa mi ešte nestalo, aby mi nejaká fľaštička praskla. Dúfam však, že sa aj toho dožijem... Ale pokračujem v príbehu. Do hrnca som vložil fľaštičky s čerstvým lečom a do hrnca som nalial vlažnú vodu približne do dvoch tretín fľaštičiek. Sterilizácia trvá nejakých 15 minút od doby, kedy voda začne vrieť. Po tejto dobe, ako obyčajne sa mi stalo to, že keď som fľaštičky vybral a otočil víčkom dole, jedna fľaštička tiekla. Zistil som, že má nejak zvláštne deformované víčko, čo som si dovtedy nevšimol a musel som ho vymeniť. Vhodil som ju ešte raz do vriacej vody asi na päť minút a problém dol vyriešený. :D

Keďže do nášho woku nevojde až toľko zeleniny ako do kúzelného klobúka, robil som lečo na dve várky. Druhú várku som oproti prvej vylepšil tak, že som zeleninu dochutil soľou, čiernym mletým korením a vegetou. Je to opäť individuálna záležitosť, pretože lečo je možné dochutiť kedykoľvek po otvorení nedochutenej fľaštičky. Do budúcnosti však budem uprednostňovať druhý spôsob prípravy. Tak aspoň ušetrím čas pri konzumácii. Po sterilizácii, ako som už spomenul, som fľaštičky otočil dole víčkom a poukladal som ich na utierku. Druhou utierkou som ich zakryl a nechal ich odstať celú noc. Podľa všetkého by mali byť pripravené na konzumáciu. Dúfam teda, že vydržia bez toho, aby sa pokazili. Ak by sa niečo také stalo, tak to určite oznámim komentárom, preto dúfam, že ostanete vernými čitateľmi. :D

Syrová omáčka s párkom

0 komentárov
Rýchla a navyše chutná omáčka. Na prípravu potrebujeme:

1 x párok
1 x syr á la bambino alebo nejaký iný tavený syr
1 x olej
1 x mlieko

Postup je jednoduchý. Na panvicu nalejeme trochu oleja, na ktorom popražíme na kolieska pokrájané párky z oboch strán. Potom pridáme syr, ktorý roztopíme na panvici. Aby neprihorel, môžeme ho podliať trochou mlieka. Dochutíme soľou a výborná omáčka je hotová.

Rada pre začiatočníkov: K omáčke odporúčam všetky druhy cestovín...Mňam. :D

Živánska pochúťka

0 komentárov
Omrzelo vás na opekačkách opekať stále dookola to isté? Myslím tým klobásy alebo párky, slaninu a cibuľu? Mám pre vás riešenie. Potrebujeme:

1 x olej
1 x kuracie mäso
1 x zemiaky
1 x cubuľa
1 x paprika
1 x paradajka
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie

Vezmeme alobal, ktorý dvakrát preložíme a jeho boky pridvihneme. Do stredu vložíme kúsok kuraciny, ktorú osolíme a okoreníme a obložíme pokrájanými zemiakmi, cibuľou, paradajkou a paprikou. Ak nemáme čerstvú zeleninu, môžeme použiť lečo. Živánsku polejeme olejom a obalíme alobalom. Už nám neostáva čakať na nič iné ako na vhodnú pahrebu alebo rozohriatu rúru. :D

Rada pre začiatočníkov: Do živánskej môžeme pridať aj kukuricu a huby alebo na kolečka pokrájanú klobásu alebo párok, respektíve kúsky slaniny. Prakticky tam môžeme pridať všetko na čo máme chuť. Uhorku neodporúčam... :D