sobota 21. augusta 2010

Lečo

Papriku som nikdy nemal rád a dá sa povedať, že ju neobľubujem ani v čase písania tohto príspevku. Paradajky mi stále chutili a chutia mi dodnes. Ako malý chlapec som mal zo všetkého najradšej praženicu. Iba tak, popražené vajce na oleji so štipkou soli. Až keď sme začali so Zuzkou spolu bývať, zistil som, že praženicu je možné, ako aj veľa ďalších jedál pripraviť "na cibuľke". Zistil som taktiež, že keď na cibuli popražím papriku, tak nemám problém ju zjesť. Prečo to všetko spomínam? Minule ma totiž napadlo ku cibuli a paprike pridať malé cherry paradajky. Cibuľa, paprika, paradajka a vajce. Bolo to fajn. Keď som sa najedol a vravel som Zuzke, čo som si spravil na raňajky, povedala mi, že je to niečo také ako vajce s lečom. Lenže... Ja osobne som lečo doma nikdy nejedol a chutnal som ho možno iba raz. Ani vo sne by ma nenapadlo, že vlastne spôsob akým som sa rozhodol spestriť si praženicu sa nazýva lečo. :D

Lečo je výborná vec. Paradajka a paprika sú sezónnymi záležitosťami. Skladovať sa v normálnom stave dajú iba veľmi krátko. Jedol som aj sušené paradajky nakladané v olivovom oleji, ale dáte mi určite za pravdu, že vysušiť takú paradajku nie je vôbec jednoduché... Preto, ak máte radi papriku, paradajky a cibuľu, hor sa do práce, ideme robiť lečo. Takže. Na výrobu potrebujeme:

1 x olej
3 x stredne veľká cibuľa
10 x stredne veľká paprika
15 x stredne veľká paradajka
1 x soľ
1 x čierne mleté korenie
1 x vegeta

Aspoň takýto pomer ingrediencií som zvolil ja. Do veľkého woku som nalial trochu oleja, na ktorom som popražil cibuľu, samozrejme nakrájanú. Kým sa mi na najmenšom plameni pražila cibuľa v prikrytom woku, narezal som na prúžky papriku a keď cibuľa bola "sklenená", tak som k nej papriku pridal. Wok som prikryl a pripravil som si paradajky. Každú som prerezal na polovicu a obe polovice som pokrájal na prúžky. Keď paprika vo woku trochu zmäkla, pridal som k nej aj paradajky. Kto má rád viac cibule, môže popražiť viac cibule, kto uprednostňuje paradajky pred paprikami, dá viac paradajok a naopak, kto má rád papriku, dá do leča paradajok menej. Pomer si každý volí sám podľa chuti. Ale pokračujeme, pretože som trochu odbočil. Zeleninu som nechal vo woku chvíľu podusiť a keď bola vhodná na konzumáciu, rozhodol som sa ju zasterilizovať. Čo je to sterilizácia rozvádzať nebudem, ešte by si o mne niečo pomyslel... Čerstvé lečo som nahádzal do fľaštičiek so skrutkovacími víčkami a víčka som pevne dotiahol. Najprv sa mi niektoré víčka pretočili, ale nakoniec som našiel tie vhodné. Prakticky sa nič nestalo, iba som musel polovicu leča poprelievať do iných fľaštičiek, na ktoré som mal aj rezervné víčka. Inak v pohode. Na spodok hrnca v ktorom som sa rozhodol sterilizovať som položil hrubú utierku. Tá sa tam dáva preto, aby fľaštičky nepopraskali. Musím poklopať, zatiaľ sa mi ešte nestalo, aby mi nejaká fľaštička praskla. Dúfam však, že sa aj toho dožijem... Ale pokračujem v príbehu. Do hrnca som vložil fľaštičky s čerstvým lečom a do hrnca som nalial vlažnú vodu približne do dvoch tretín fľaštičiek. Sterilizácia trvá nejakých 15 minút od doby, kedy voda začne vrieť. Po tejto dobe, ako obyčajne sa mi stalo to, že keď som fľaštičky vybral a otočil víčkom dole, jedna fľaštička tiekla. Zistil som, že má nejak zvláštne deformované víčko, čo som si dovtedy nevšimol a musel som ho vymeniť. Vhodil som ju ešte raz do vriacej vody asi na päť minút a problém dol vyriešený. :D

Keďže do nášho woku nevojde až toľko zeleniny ako do kúzelného klobúka, robil som lečo na dve várky. Druhú várku som oproti prvej vylepšil tak, že som zeleninu dochutil soľou, čiernym mletým korením a vegetou. Je to opäť individuálna záležitosť, pretože lečo je možné dochutiť kedykoľvek po otvorení nedochutenej fľaštičky. Do budúcnosti však budem uprednostňovať druhý spôsob prípravy. Tak aspoň ušetrím čas pri konzumácii. Po sterilizácii, ako som už spomenul, som fľaštičky otočil dole víčkom a poukladal som ich na utierku. Druhou utierkou som ich zakryl a nechal ich odstať celú noc. Podľa všetkého by mali byť pripravené na konzumáciu. Dúfam teda, že vydržia bez toho, aby sa pokazili. Ak by sa niečo také stalo, tak to určite oznámim komentárom, preto dúfam, že ostanete vernými čitateľmi. :D

1 komentárov:

Janko povedal(a)...

Dnes sme robili druhú várku leča. Keďže Zuzka je alergická na paradajkovú šupku, museli sme paradajky najprv olúpať. Ako na to? Všetky paradajky narežeme do kríža. Potom ich poukladáme do hrnca a zalejeme vriacou vodou. Hrniec prikryjeme na tri minúty. Po tejto dobe už nie je s olúpaním žiaden problém. Dnes sme navyše spravili estetické, farebne ladené lečo, pretože na prípravú sme použili zelené, červené a žlté papriky a červené a žlté paradajky. Som zvedavý, či si tieto farby lečo zachová aj po otvorení. :D

Zverejnenie komentára