Pečený zajac

Môj dedo je vášnivý rybár, ktorý nás zásobuje rybami po celý rok. Sám som s ním chodil rybárčiť, ale ja nie som povaha, ktorá bude kľudne vysedávať pri udici hoci aj celý deň a čakať na záber. Náš spoločný rybolov nebol vždy úspešný, pretože dedo si chodil k vode oddýchnuť a keď som bol na rybačke s ním, tak sa vracal domov nervózny ako čert. Zuzkin dedo pre zmenu chová zajace. Mal by som asi písať, že králiky, pretože zajace sú divo žijúce a králiky sa chovajú. Nech je tak, či onak, my sme piekli zajaca. :D Zuzkin dedo nám totiž jedného poslal. Nebol živý (chvála bohu), ale už vypitvaný a zmrazený. Ak by sa jednalo o ten prvý prípad, mohlo by sa stať, žeby tu stále pobehoval, pretože ja mám zvieratá rád a nerád by som ich oberal o život. Tak isto je to aj s rybami, ktoré nám z času na čas podaruje môj dedo. Keby neboli zmrazené, stále by plávali vo vani alebo v blízkej rieke. Zajaca, ktorého priniesla Zuzka, mi bolo taktiež ľúto, ale s jeho smrťou som nemal ja osobne nič spoločné... Zajac má veľmi jemné a diétne mäso, preto sa pripravuje väčšinou dusený. My sme sa rozhodli pre pečenie. Nechceli sme, aby stratil chuť, preto som celé jeho telíčko poriadne potrel soľou. Nepridali sme žiadne iné korenie, chceli sme ho pripraviť na prírodno. Strčil som ho do rúry a nastavil som teplovzdušnú rúru na niečo cez 150 stupňov. Zajac sa piekol asi polhodinku. Tým, že som rúru nenastavil na grilovanie pri 250 stupňoch som dosiahol to, že zajac sa akoby uvaril alebo udusil, jeho mäso bolo mäkké a šťavnaté. Zajaca som vybral z rúry a všetko mäso pooberal.Myslel som, že k nemu uvarím ryžu a urobím zajačie rizoto. Nestihol som to, pretože keď sme zistili, aké chutné je mäso, zjedli sme ho bez prílohy. Bola to naozaj pochúťka. :D