Cukor, med, sirup

Cukor... Prednedávnom som niekde zahliadol titulok s názvom CUKOR - SLADKÝ JED. O čo ide? Veď cukor je pre fungovanie organizmu jedna z najdôležitejších látok. Aspoň takto to mám naučené. Bielkoviny (proteíny), cukry (sacharidy) a tuky (lipidy) sú pre ľudské telo najdôležitejšie látky. V tom článku išlo o to, že nadmerná konzumácia rafinovaného cukru spôsobuje široké spektrum ťažkostí, s ktorými sa musí náš organizmus vyrovnávať. Aha! Ide o slovné spojenie rafinovaný cukor. Rafináciou by sa dal nazvať spôsob prípravy kryštálového cukru. Nedá mi, aby som nespomenul, že okrem kryštálového cukru existuje aj cukor práškový, ktorý sa používa na pečenie, pretože je tak jemný... Odbočil som trochu, no čo? Pre človeka najrozumnejšie by bolo prijímať jednoduché cukry obsiahnuté v ovocí, inými slovami fruktózu. Fruktóza predstavuje pre organizmus rýchly prísun energie. To je všetko pekné, ale ako si mám osladiť kávu alebo čaj? Fruktózou? Jablko, hruška a tak podobne? Tak. A dostávame sa k jadru veci. Pre tento prípad nám kamarátky včielky vyrábajú med. Med je lepkavá kvapalina, ktorú vyrábajú včely z nektáru kvetov. Med sa nekazí. Obsahuje 14 - 18 % vody, čo je trochu málo, aby sa doň niečo usadilo, napríklad nejaká tá kvasinka alebo baktéria. Navyše, med sa nemusí používať iba ako sladidlo do kávy alebo čaju, ale je ho možné natrieť aj na nejaké to pečivo, čím sa rozširuje jeho pole pôsobenia v kuchyni. A už nehovorím o mlieku s medom... Mňam. Med má aj jednu nevýhodu. Je stááášne lepkavý. Keď sa dostane na ruky... Ach. A o tom, že by ste ho rozliali po stole alebo po koberci ani nehovorím a ďalej si ani nepredstavujem. Bodka. Ukončím to tak, že v našej domácnosti med nesmie nikdy chýbať. Ešte ma napadla jedna vec a tou je cukornatenie. Predstavme si spolu situáciu, že si domov prinesieme pol litra medu, ktorý sa rozlieva jedna báseň... No, čím dlhšie ho máme doma, začína krištalizovať - cukornatieť. Nie je to nič neobyčajné, i keď mňa to veľmi neteší... Keď si chcem nabrať lyžičku medu, tak si niekedy idem vykĺbiť ruku, ale ako hovorím, o nič strašné nejde. O mede by sa dalo písať veľa, ale nemienim sa rozpisovať do detailov. Snáď je potrebné spomenúť už len jednu kuriozitu. Tou je fakt, že keď včely zbierajú sladký nektár, tak sa každého kvietka nepýtajú, či nie je zamorený nejakou tou chemikáliou. Neviem, kde presne sa stal prípad, že medík zozbieraný na takejto lúke bol tak trochu toxický. Ale inak pohoda. Dúfam, že som nikoho nevyplašil natoľko, že by chcel domácu zásobu medu kvôli môjmu postrehu vyhodiť. Ale ak by nastal takýto prípad, tak nám váš med kľudne prineste. Nepohneváme sa. Nakoniec ma napadol ešte jeden spôsob sladenia. Tým spôsobom je sladenie sirupom. Väčšinou sa sirupom sladí iba voda, i keď sirup sa dá použiť aj iným spôsobom. Napríklad, sirupom je možné poliať puding alebo ryžový nákyp. I keď ani ja, ani Zuzka k veľkým fanúšikom sirupu nepatríme, jednu fľašu máme doma stále k dispozícii. Super sirup, ktorý sme mali doma, bol javorový sirup, ktorým by som vodu sladiť veľmi neodporúčal, ale na sladenie kávy bol skvelý. Tešil som sa na palacinky s javorovým sirupom, ktoré mi pár ľudí ospevovalo s ktoré som aj sám ochutnal, lenže kým sme so Zuzkou stihli palacinky pripraviť (doba prípravy 3-6 mesiacov), sa nám náš javorový sirup stihol pokaziť. Škoda. Možno sa k téme sirup ešte niekedy v budúcnosti vrátim, pretože sirup je možné kúpiť v obchode (to je ten jednoduchší spôsob), ale je možné ho aj vyrobiť (to je už ten podstatne zložitejší spôsob). Máte pravdu! Sladiť je možné aj umelými sladidlami. Napríklad sacharinom, ktorý je síce oveľa sladší ako vyššie spomínané sladidlá, ale má nepríjemne horký chuťový dojazd. Fúúúj! Nebudem tu spomínať osobné skúsenosti, pretože mi stačí, aby som si sacharin iba predstavil a je mi sladko až za ušami. Je vhodným sladidlom pre cukrovkárov. Keďže som si všimol, že tento príspevok je už trošičku pridlhý a musím ho ešte raz prečítať kvôli možným chybám, týmto by som tému sladidlá uzavrel. Ako hovorí filozof: "Uzavrieme to tak, že to necháme otvorené..." :D